Kiss - Alive! (1975)
Reakce na recenzi:
hejkal - @ 27.04.2013
Kapela Kiss pre mňa vždy znamenala synonymum pre nablýskané nič. Hudba z hitparád bola minimálne trápna, obvykle však strašidelná (I was made for lovin' you), albumy šli jedným uchom dnu a spľasli ešte skôr, než mohli ísť druhým von. Koncertný kúsok Alive! mi požičal spolupracovník počas civilnej služby koncom 90. rokov na kazete, že je tam bubenícke sólo kopírujúce Bonhama a jeho Moby Dicka. Pamätám si, že som si to párkrát vypočul, kazetu vrátil a Kiss vypustil z beztak preplnenej pamäti. Až nedávno, počas potuliek po kníhkupectve Panta Rhei, som zablúdil k CD regálom a oči mi padli na Kiss - Alive! a Alive II. Keďže preferujem koncertné albumy a od Kiss doma nemám nič (s výnimkou jedného napáleného Greatest Kiss, ktorý som si dobrovoľne azda nikdy nepustil), predstava výberovky z prvých šiestich štúdioviek s potenciálom drsnejšieho pódiového prevedenia mala niečo do seba. Zrazu som podľahol dojmu dať tomu ešte jednu šancu, nuž som obe dvojcédéčka zhrabol, vysolil požadovaný obnos a hor' sa na počúvanie.
Šestnásť skladieb nepatrí práve medzi príslušníkov kasty rozmanitosti. Obvykle uháňajú nekompromisne vpred ako Roadrunner a nejaký kojot, čo by preferoval pestré hody, si môže zájsť chuť. Dostane "iba" šťavnatý refrénovo orientovaný gitarový rock v značne nabudenom stave, čo mu rozhodne prináša osoh.
Debutový album je jasne v kurze, zastupuje ho hneď sedmička ráznych kúskov, sem-tam je to na pomedzí glamu (Strutter), v skladbe 100 000 years sa ozve nekomplikované, ale vcelku premyslené nahalované triolové bubenícke sólo a nekonečné povzbudzovanie divákov, aby tlieskali, kým sa bubeník snaží dokázať svetu, že vie bez náhlenia tĺcť do všetkého, čo má okolo seba. Rozhodne ide o vrcholný moment dosky, ktorý sa oháňa improvizáciou ako Mijamoto Musaši katanou. Okamžite sa pridá vybrnkávané intro Black diamond, ale netešte sa, na tomto koncerte sa to na slaďáky nehrá. Naopak, je to ďalší kovový vypaľovák.
Album Hotter than Hell háji zglamovaný Satisfaction (Got to choose), spevný titulný song a tri ďalšie skladby, z ktorých vyniká absolútne namakaný hard rockový počin Parasite a tiež posadený kúsok rovnakého zamerania Watchin' you.
Tretiu štúdiovku, Dressed to kill, prezentujú štyri skladby, sú však najvyzretejšie. Naliehavejší hard rockový kúsok C'mon and love me neurazí, ale už párplovsky rozohraná záležitosť She vyslovene hreje chladné srdce zatvrdeného odporcu glamíku. Improvizačné pády dynamiky, rozohrávanie sa všetkých hudobníkov, lepšiu skladbu na albume nenájdete. A to platí aj pre jasnú hitovku s názvom Rock bottom, ktorá si, samozrejme, nedovolí absentovať. Tak, ako spevná štadiónovka Rock and roll all nite, bez ktorej by som sa bez problémov obišiel.
Viac ako slušný priamočiary hard-glam rock mi sedí a Kissáci sa mi konečne tak úplne nebridia. Hold, koncertne to v 70. rokoch vždy poriadne hučalo.