Niemen Czeslaw - Marionetki (spojenie dvoch LP Marionetki a Requiem dla van Gogha) (1972)
Reakce na recenzi:
PaloM - @ 05.08.2008
Grupa Niemen bol názov novej kapely, ktorú tvorili traja budúci členovia SBB a poľskí free-jazzmani: Andrzej Przybielski (trúbka) a Helmut Nadolski (kontrabas). V roku 1972 vyšli v Poľsku dve LP: „Requiem dla van Gogha“ a „Marionetki“. „Requiem“ je experimentálne, hľadanie nových zvukových možností, poprekladané free jazz improvizáciami. Ťažko uveriť, že tento titul šiel na odbyt kôli obsahu nahrávky. Myslím, že skôr predávalo Niemenovo meno. Popri novátorstve bol Czeslaw známy „riskovaním“ v tvorbe. Skutočne rizikové bolo i začlenenie „Requiem“ do zostavy skladieb. Ako povedal, „urobil som to preto, lebo som bol fascinovaný Helmutom (Nadolskim) a uvedomoval som si, že jeho platňa by nemala taký posluch ako moja. Bol to veľmi citlivý človek, snažil som sa mu pomáhať, lenže bol z toho konflikt v kapele“. Skrzek bol vtedy známy ako rodiaca sa hviezda poľského rocku, netajil sa s tvorivými ambíciami. Niemen ako šéf kapely musel zasahovať. I keď bol (podľa neho) „liberálny“, čo ale s odstupom času ľutoval pri hodnotení „marionetiek“.
1.“Marionetki“, typický, hneď spoznateľný začiatok, nápev Niemena sprevádzaný organom a gongom, podobné aranžovanie, ako som neskôr počul u Hectora Zazou. Nádherná experimentálna skladba.
2.“Piosenka dla zmarlej“, úžasná kompozícia, po organovej improvizácii pokračuje rocková časť spievaná so sprievodom organu a kontrabasu, zložité aranžmá.
3.“Z pierwszych waznejszych odkryc“, autorom je Skrzek. Experimentálna rocková skladba, ktorú mohli zložiť a nahrať len absolútne vnútorne slobodní ľudia.
4.“Ptaczek“, hudobný žart na odľahčenie napätej atmosféry v kapele.
5.“Com uczynil“, duo organu a bicích, nad tým fantastický spev, poznávacie znaky rytmiky budúcich SBB (brejky, zmeny tempa). So skladbou č.3 sú vrcholmi albumu.
6.“Requiem dla van Gogha“ (zložil Helmut Nadaloski). Málo podobné na hudbu, čisto zvukový experiment, hľadačstvo v štýle zvukových pokusov na „Ummagumma“, či Vargovej „Eufónie“, či raných Tangerine Dream. Zabralo to celú stranu LP (17.5 min). Dnes, po pár minútach preskakujem, stačí mi pár minútová pripomienka.
7.“Sarius“, monotónny rytmus, zvláštna skladba.
08.“Inicjaly“, spoločné dielo kapely. Experiment, free jazz, improvizácie trubky. Počúvateľnejšie ako "Requiem", zaujímavé nápady.
Na tomto CD, zostavenom Niemenom, je správne zaradená najskor platňa „Marionetki“ a za ňou „Requiem“, hoci LP vyšli v opačnom poradí. Tú druhú časť počúvam veľmi sporadicky. Najskôr som chcel ohodnotiť 4 hviezdami ako priemer: Marionetki 5 a Requiem 3. Avšak na CD to tvorí jeden celok
a Requiem beriem ako „nepovinný bonus“: Navyše, škoda by bolo jeden z vrcholov tvorby ošudiť, tak dávam 5.