Reakce na recenzi:

PaloM - @ 17.08.2008

LP vyšlo v r.1989, CD v r.1991. Niemen sa v podstate celú dekádu venoval filmovej a divadelnej hudbe. Popri tom však nazhromaždil množstvo hudobného materiálu. Tlaky na vydanie novej štúdiovej nahrávky boli na neho veľké. Čo sa týka samotnej hudby, skladby sú oveľa komerčnejšie oproti čokoľvek nahratému predtým (prvé 3 albumy tu nerátam). Nahral to sám s použitím len svojich klávesových nástrojov. Čo sa nedá uprieť je jeho úžasný hlasový prejav, stále ešte v rovnakej sile.

01 „Pantheon“, krásna úvodná melódia s organom, inštrumentálna skladba, pekné, ale už to
neohuruje originalitou predošlých diel, skladba po dlhšej dobe pôsobí ako priemerná inštrumentálka neakej pesničky.
02 „Spojrzenie za siebie“, úvod á la Melrose (Tangerine Dream), potom spev Niemena, ten je úchvatný, nič nestratil zo svojej sily a naliehavosti. Pieseň ale pôsobí dojmom, akoby som už viac vecí počul v tomto štýle. Proste rocková pesnička, zapadá do stredného prúdu. Nezachránia ju ani záverečné pseudo chorálne vokály.
03 „Klaustrofobia“, funky, tak to nie, to si moho odpustiť, a to celých 5,5 minút – nudné.
04 „Status mojego ja“, pop rocková pieseň, slabota, akoby napodobenina funky výbojov Phila Collinsa.
05 „Alter ego“, moc zaujímavá klávesová inštrumentálka, akoby dialóg flauty s huslami, neustále opakovaný motív, 3,5 minúty ale nikam to nedošlo...
06 „Blue Community“, 8 minútová nudná inštrumentálka – hudba pre hudbu ?
07 „Zezowata bieda“, opäť rocková pesnička, v podstate ju zachraňuje Niemenov spev, málo originálne, neslané nemastné.
08 „Terra Deflorata“, určite najlepšia vďaka spevu, melódia dosť jednoduchá, ale nádherný spev kraľuje nad jednoduchou inštrumentáciou.
09 „Unisono (na pomieszane jezyki)“, mini paródia Laibachu, našťastie len 1,5 min.
10 „Poczawszy od Kaina“, ďalšia priemerná melódia á la novoromantizmus, chýba tu originalita, 7 minút o ničom.

Vynikajúci spev nezachráni do klávesového komerčna ladený zbytok. Platňu úplne nezatracujem.
V kontexte celej tvorby dávam 3 hviezdy.