hejkal - @ 22.02.2009 | #

Keď som prvýkrát na videu videl klip k skladbe Hallelujah, ostal som stáť s otvorenými ústami. To som začínal s mojim preorientovávaním od punku k hard rocku a toto ma dostalo. Kupodivu, táto perla sa nikde na radovkách skupiny nevyskytovala, takže som nakoniec zakúpil CD s veľavravným názvom Singles A’s & B’s.

Človek, ktorý chce staré obdobie skupiny spoznať aj z mimoalbumovej perspektívy, tu dostáva 20 skladieb, z ktorých mnohé určite potešia nejedného albumistu alebo bestofistu.
Prvé obdobie skupiny zastupujú Hush a One more rainy day, sú aj na debute. Singel Kentucky woman z dvojky a singlové verzie Emmaretta a The bird has flown sú všetky hutné a patria k perlám repertoáru. Hallelujah predstavuje Gillana a je to tak bohovská vec (tie Ritchieho vyhrávky nemajú chybu), že sa čudujem, že o tomto songu nikde nikto moc nehovorí. Nasleduje myslím holandská verzia (a neskôr nemecká) singlu Speed king. Najmä v sólovej časti ide o dosť odlišnú verziu od tej na In rock. Black night je stálica všetkých výberoviek a jedna z vlajkových lodí skupiny, takže nechýba ani tu. Ďalej tu máme štvoricu singlov z obdobia Fireball. Strange kind of woman je klasika, peckou je svižná I’m alone, nechýba titulná Fireball (a som ticho...), ale všetky zatieňuje vynikajúca Demon’s eye. Ten rif a nálada z nej robia jednu z mojich najobľúbenejších skladieb skupiny vôbec. Slávne obdobie Machine head pripomenie mne moc nehovoriaca Never before a krásna balada When a blind man cries. Samozrejme, nechýba sprofanovaná Smoke on the water, tu v US single edit, čo je dosť grc, pretože v rámci skrátenia času jednoducho odrezali kus sóla! Béčko singla Woman from Tokio (ktorý tu nie je) je svojho času nevydaná živá Black night z Japonska. A teraz nastal čas na Coverdalea, Burn pripomenie Might just take your life a jej béčko, čo je inštrumentálka Coronarias Redig. Vraj sa Coverdaleovi nechcelo v ten deň spievať (únava z turné, či čo), tak Ritchie zbúchal sólo a v určitých úsekoch dal vzniknúť jednej zo svojich najväčších skladieb, Catch a rainbow. Záverečná éra 70. rokov s Bolinom na palube je zastúpená dvojicou skladieb. You keep on moving uznávajú všetci, s ktorými som sa kedy o tom bavil, ale mne sa tá vec až tak veľmi nepáči. Neviem, čím to je. Love child je bombová. Ten rif je geniálny a čudujem sa, že James Gangu nebol dosť dobrý.

Nie je to radovka, ale ani klasický best of. Je to jednoducho zaujímavá dobová spomienka a navyše, je to parádna hudba. Dávam plný počet, toto CD sa vypočuť oplatí. Ja si ho púšťam často.

Apache @ 24.02.2009 19:05:38 | #
Palo: Hm, já to vidím jinak. Mám rád pestrost, a podobné výběry mám rád právě proto, že nejsou monotónní. Navíc je tu spousta skladeb, které nejsou na řadovkách. Tenhle výběr (měl jsem ho půjčený od kámoše, british-rockera) je jeden z těch, který potěší lidi, co jdou po dobrých písničkách. Může působit jako velmi dobrý úvod do problematiky Deep Purple neznalcům, a pro staré fans je zas nezbytný díky výskytu skladeb, které jinde nejsou. Myslím, že ve svém zamítavém postoji budeš spíš osamocen.