Reakce na recenzi:

hejkal - @ 21.08.2011

Aby bolo jasné, nie som ani zďaleka nejaký nadšený fanúšik Beatles, minula ma láska k ich tvorbe rátaná hoci na roky, tobôž za hrob, preto je táto moja premiérová (skutočne, roky rokúce si dávam pozor na to, aby som sa autorsky vyjadroval k niečomu, čo počúvam zriedka) nôška postrehov k ozbrojenému a vo svojej dobe bezpochyby nebezpečnému albumu písaná po hlbokých úvahách a s plným vedomím, čo činím. Tak. Po dlhočiznom súvetí sa krátka veta žiadala. Nebudem tu písať pseudo rozbory významu tohto diela a jeho dopad na populárnu hudbu. Nebudem sa zaoberať možnými asociáciami plynúcimi z čiernobieleho videnia sveta prezentovaného obalom, radikálnosťou vybíjanou zbraňou v názve a pod. Nebudem ani riešiť Ringa, ktorého si spájam skôr s celosvetovo zrozumiteľnou komédiou Caveman než s čímkoľvek, čo sa týka bubnovania. A nebudem...už písať ďalšie nebudem.

Revolver na ploche niečo cez pol hodinu ponúka plných štrnásť skladieb. Na úvod je tu rockovejší slad Taxman. Najlepším momentom je zvuk sólovej gitary, drhne uši, tak sa mi to páči. Škoda, že trvá iba chvíľku. Vystrieda ho úžasná Eleanor Rigby, plná slákov a tklivej atmosféry. Typická „sixtísovka“ I’m only sleeping našťastie rýchlo prefrčí (tých pár zvláštnych gitarových vstupov a popauzovaný stred však môžem). V indických orientáciách sa strácam a neorientujem, čo je môj problém, čo už. Dopláca na to Love you to. Here, there and everywhere v tesnom závese s Yellow submarine sú presne tým, čo ma na Beatles, a vlastne aj 60. rokoch, neoslovuje. Na jednu stranu cukrová vata vhodná pre konzumáciu masami, na stranu druhú veselá blbinka. She said she said mi napravuje dojem. Má v sebe niečo rázne a aj Lennon spieva so správnym emočným nábojom. Good day sunshine je podľa mňa extraktom toho, o čom je Beatles, a musím priznať, že je to skvelá hitovka. Určité pnutie si zachováva aj svižná And your bird can sing. V skladbe For no one sa okrem členov skupiny predstaví aj jeden dýchavičný Civil, neuškodil jej, ale pre mňa jej ani nepomohol. Šesťdesiate roky v plnom prúde udržuje istý Doctor Robert, skladba, ktorej by prospela výbojnejšia rytmika, I want to tell you, má aspoň vkusný a oslovujúci klavír, no a radšej sa ma nepýtajte na skladbu Got to get you into my life. Ale uznávam, že takmer každá skladba Chrobákov môže byť prezentovaná v rádiu. Dychy mi tu vyslovene prekážajú, zato keď McCartney začne revať, je to na chvíľku fajn. Záver sa nesie v ťažkej psychedélii, pri Tomorrow never knows si človek prvý raz všimne, že má skupina aj bubeníka (sorry za porušenie úvodného nebudem, ale chcel som Ringa pochváliť) a celkovo je to jeden z najlepších momentov na albume.

Na záver ešte pochválim remastrované vydanie, ktoré s veľkou reklamnou kampaňou nedávno prinútilo davy spomínať na 60. roky ako na dobu Beatles, aj v končinách, kde znamenala predovšetkým august 1968. Je to príjemný album, ktorý ma v poslednej dobe občas prinúti pustiť si ho. A baví ma.