Reakce na recenzi:

hejkal - @ 04.12.2022

Azda každý, kto sa kedy zaujímal o rockovú hudbu, by si mal pozrieť záznam koncertu Led Zeppelin z troch vystúpení z Madison Square Garden v New Yorku, ktoré sa odohrali na konci júla 1973. Kto chce len počúvať, môže siahnuť po jedinom koncertnom albume, ktorý kapela počas svojej existencie vydala. Volá sa The Soundtrack From The Film The Song Remains The Same.

Video som poznal odmalička, otec ho mal nahratý na videokazete. Je pôsobivý. Už menej ma oslovilo zvukové vydanie, ktoré ku mne doputovalo na dvoch CD niekedy okolo roka 2000. Bez obrazu zneli niektoré skladby štipku unavene alebo sa mi zdali príliš dlhé. Nedávno som si kúpil CD verziu z roka 2018, ktorá obsahuje dva disky a šesť skladieb, ktoré na pôvodnej dvojplatni neboli. Ide o veci ako Black Dog, Over The Hills And Far Away, Misty Mountain Hop, Since I’ve Been Loving You, The Ocean a Heartbreaker. A tak sa k tomuto dielu pomerne často vraciam.

Povedzme si na rovinu, (hard)rockové kapely a živé (dvoj)albumy k sebe patria. Často sú dokonca vrcholom diskografie. Začali to Cream s Wheels Of Fire (pravda, tam šlo len o jednu platňu z dvojalbumu), do dokonalosti to doviedli v prvej polovici 70. rokov Deep Purple s Made In Japan, na päty im šliapali Uriah Heep s Live, no a aj v druhej polovici 70. rokov tento trend pretrvával, ako príklad uvediem Jethro Tull a Live Bursting Out. Našli by sa mnohé iné, či už dvojalbumy (Wishbone Ash, Rush, Rainbow, Thin Lizzy, Scorpions) alebo albumy (James Gang), a dokonca boli aj velikáni, ktorí tomuto trendu na vlastnú škodu odolali (Black Sabbath, Budgie). A rovnaký trend fičal v 70. rokoch aj v art rocku (Emerson, Lake & Palmer, Yes, Genesis…) Ja som veľký fanúšik koncertných albumov, aj keď viem, že mnoho vecí bolo doladených v štúdiu. No a čo! Faktom ostáva, že 70. roky produkovali kapely, ktoré vedeli hrať a na pódiu sa cítili ako ryba vo vode (v rieke, jazere, mori, nie ako kapor vo vani). Koncert, to bola príležitosť na improvizovanie, rozvíjanie motívov, okamžitú reakciu na publikum i spoluhráčov, vydanie energie neskreslenej štúdiovými leštidlami, skrátka, bol (a je a bude) to neopakovateľný zážitok.

Asi nemá veľký význam písať o jednotlivých skladbách z katalógu Led Zeppelin. Je to oslnivá muzika plná energie, nápadov, muzikantského majstrovstva a vôbec! Je to spomienka na mladosť, memento časov, kedy rocková hudba ovládala komerčný priestor a populárnu hudbu spôsobom, ktorý sa už nikdy nezopakoval. Aj preto mám tento album rád. No a čo, že neskôr vyšli ďaleko lepšie koncertné nahrávky, či už z archívov BBC alebo z amerického západu, ktorý vyhral. The Soundtrack From The Film The Song Remains The Same je kus histórie. Taký, ktorý síce hodno oprašovať v múzeu, ale ešte lepšie je ho počúvať a preniesť sa tam, kde je rocková hudba doma – na pódiá. V dnešných časoch obmedzení pohybu a zákazu vystupovania je to priam liek.

(Tento text som napísal pred dvomi rokmi počas predvianočného lockdownu. Ale nemenil by som na ňom nič ani dnes)