Reakce na recenzi:

hejkal - @ 02.03.2009

Roger Chapman zanôti úvodné slová a už je tu klasika The weavers answer. Naliehavosť, emócie, mix akustického s elektrickým, nechýba psychedélia, saxík, pohoda. Najlepšia vec je podľa mňa Observations from a hill. S beznástrojového refrénu mi behá mráz po chrbte. A nastupuje ráznejšia Hung up down, ďalšia pecka. Summer ’67 načne orientálnu tematiku usvedčujúcu Led Zeppelin a ďalších z nedostatku originality. :) Na vydýchnutie je tu zvláštna How-hi-the-li a prichádza ďalší super moment albumu. Second generation woman zložil Ric Grech a aj si ju (mám pocit) spieva. Je to blues-boogie song, asi nič závratné pri bluesmanovi, ale tu to sedí ako parádne spestrenie beztak pestrého albumu. Clivá From past archives, Amerikou predýchaná (čítaj country) Dim, krásna krehká Procession, melancholická Face in the cloud a záverečná dramatická Emotions, všetko je to uragán emócií s prejavom, o akom už dnešné MTV hviezdy môžu iba snívať (a o tom pochybujem, tie skôr snívajú o tom, ako sa zavďačiť producentom a masám, ktoré si, tak ako tých hudobníkov, stvorila MTV).

Oproti debutu sa mi zdá, že skladby dozreli. A veľmi rád ich počúvam. Toto je môj esenciálny album od Family. Odporúčam všetkým. Ale pozor, akustický a komorný prejav prevláda.