Reakce na recenzi:

hejkal - @ 10.09.2008

Občas neodolám a kúpim si aj niektoré "comeback", prípadne novodobé albumy skupín z dávnych čias. Niekedy sa dostavia zmiešané pocity (Quatermass 2, Black Oak Arkansas), niekedy som nadšený (Allman Brothers Band, Lynyrd Skynyrd, Outlaws).

Leafhound ma prekvapili, pretože nevyzerali ako skupina, ktorá by išla speňažiť svoju dávnu slávu. Preč je Frenchov starý chrapľák, čo pri jeho spôsobe trýznenia hlasiviek vcelku chápem. Ostal už len normálny hrdelný spevoškrek. Preč je zvuk schopný roztaviť reproduktory, chýba aj celková neuhladenosť dávnych čias.

Čo nechýba, je výborne zahratý hard-blues rock v modernom zvuku, ktorý nepostráda energiu a vidno, že páni v rokoch sa bavia. Vcelku zaujímavé je prepojenie starého a nového v spojení klasickej "old school" rockovej skladby s moderne znejúcim gitarovým sólom v skladbe Barricades. Ďalšou skladbou, ktorá sa mi páči viac ako ostatné je Stop look and listen.

V závere sa nachádza pocta zosnulému Vincentovi Craneovi, gitarovo upravená Breakthrough, ktorá, podľa mňa, nedosahuje kvalít originálu (a rozdiel vo Frenchovom prejave je diametrálny).

Ak mám nadviazať na úvod, tento album dopadol dobre.