Reakce na recenzi:

hejkal - @ 13.02.2012

Keď už som pri kapelách, ktoré mi dal Progboard, nemôžem sa nepristaviť pri Morly Grey a albume The only truth.

Hrmotačka Peace officer ponúka dostatok gitarových stonov i bublaní, rinčiaca rytmika nenecháva nič na ostatných, bubeník mláti ako o život, basák tepe očividný prebytok tónov tak, že je z toho sólo, a spevák, keď už má chvíľku priestor, tak to všetko ešte dofarbí na doraz prezentovaným hulákaním. A jemnejšia, ale predsa len hrmotná skladba You came to me zaujme nielen mäkkým spevom. Sladučká Who can I say you are sa v určitých pasážach zmení na poriadne mrzkú rachotinu (a to je pochvala), v ktorej sa vezie spevná hrdzavá vec I'm afraid. Jej záverečná podmanivá extáza patrí k najlepším častiam albumu. Ďalšia skladba, Our time, je príjemnou dumkou, pravda, v gitarových sólach ide skôr o výbuch rozvášnených ideí. Svieža hitovka After me again by mohla znieť v rádiovom éteri, hendrixovská kvákadlová gitara je neodolateľná. Baladická uvádzačka A feeling for you sa síce časom dosť rozjaší, ale to neznamená, že nejde o sladkobôľny slaďák s extatickou gitarou. Čo napísať o viac ako štvrťhodinovom kúsku The only truth? Hard rock, psychedélia, vybrnkávané krehotinky, rozbujačené sólovanie basy i gitary, je tu hádam všetko, čo doba ponúkala a kapela sprostredkovala.

Cédéčko z roku 2010 od Sundazed Music núka celých päť bonusov. Nevydané skladby None are for me, Come down a Love idú po stopách albumu, pekné rockové psychedelično dopĺňajú jemné vokály a nažhavená gitara. Posledná menovaná hrá prvoplánovo s melodikou, dokonca sa v nej aj laláka, našťastie je gitarista nepoučiteľný pražič.

Singel z roku 1971 I’ll space you a Be your king hrá na prvej strane až na swingovej vlne, pravda, rock sa nevytráca! Béčko potom ponúka drsnejšiu skladbu, pravda, s mierne nanákavým spevom.

Kto má rád vytvrdený psychedelický rock, ten neobanuje. Morly Grey je parádna kapela stojaca na rozhraní 60. a 70. rokov.