Reakce na recenzi:

hejkal - @ 01.10.2008

Elf ma zaujímal, pretože som čakal niečo ako predchodcu Rainbow, a teda hard rock ako remeň. Avšak prvá doska zostala ležať na pulte, nakoľko som z nej mal pocit nevýraznej, blues hrajúcej skupiny.

Čas plynul a ja som si povedal, že Diovi dám ešte šancu a zohnal som dva albumy na jednom CD, konkrétne Carolina County Ball a Trying to burn the sun.

A čo možno od albumu čakať?

Klasická barová bluesovka, pomalá titulná introvka sa prevtelí do ráznej tancovačky doplnenej akýmisi dychmi, vokál hú-hu-hú-hu-hu, barový klavír, jednoducho pohoda. Klavír pokračuje aj v L.A. 59. Dio je už rozpoznateľný a blues mu vcelku sedí. Ain’t it all amusing poteší ráznymi bicími podporenými hrou na rytmičáku. Na radu sa dostáva slaďák Happy a celkom vydarená pozvoľná gradácia v druhej polovici skladby. Preskočím niekoľko rovnako sa tváriacich variácií úvodných šablón (tým chcem povedať, že album je konzistentný, nie, že sa opakuje tá istá skladba pod iným názvom :)) a pozastavím sa pri skladbe Rainbow s otvorenou otázkou, či nehrala nejakú úlohu v neskoršom dianí okolo skupiny. Opäť opomeniem nejaké to boogie a uzavriem tento minipohľad skladbou Blanche, ktorá má svojou sladkosťou priam hitový potenciál.

Album prináša čistú pohodu, fanúšik blues sa príjemne zabaví, inak nič výnimočné (aspoň pre mňa). Rozhodne si to nepúšťam často, ale neľutujem.