Reakce na recenzi:

hejkal - @ 20.09.2022

Na sklonku 70. rokov sa rocková muzika menila a jedným z posledných záchvevov časov minulých boli rockové koncerty a albumy. V roku 1979 vyšiel album budúcich metalových hviezd Judas Priest nazvaný výstižne Unleashed In The East.

Nahrávky pochádzajú z vtedajšieho japonského turné, pretože ak nejaký národ miluje rock, tak sú to Japonci. A ak niekde rockový muzikant túži zažiť pocit prináležiaci božstvám, je to v Japonsku. Kapela sa po albume Sin After Sin (1977) dostala pod krídla spoločnosti Columbia Records (CBS) a práve živák Unleashed In The East zaznamenal prvý predajný prielom k platine.

Obsahuje deväť skladieb zo všetkých štyroch štúdiových albumov s výnimkou debutu, pričom hneď štyri sú z môjho obľúbeného Sad Wings Of Destiny (po dve majú na konte albumy Sin After Sin a Killing Machine, no a úvodná skladba je zo Stained Class). To, čo ma okamžite rozhodilo, je absolútne metalový sound. Kapela reže o dušu a kebyže sa venuje rezbárstvu, tak tu máme Gigera ľudovej umeleckej výroby. Priznávam sa, že mi ten zvuk troška prekáža a úplne som si naň nezvykol. To však nič nemení na skutočnosti, že hudobne je to priam dokonalá smršť ostrých skladieb bez náznaku akejkoľvek tíšiny.

Remaster z roka 2001 obsahuje štyri bonusové skladby, a teda tu sú ďalšie tri hlavotrasy z albumu Killing Machine (Rock Forever, Delivering The Goods, Hell Bent For Leather) a jeden zo Sin After Sin (Starbreaker), ktoré sa s pôvodným albumom neprekrývajú, čo je dobre. Pôvodne šlo o 7-palcové EP prikladané k japonskému vydaniu platne.

Osobne sa mi najviac páčia skladby Sinner, Victims Of Changes a Tyrant. Cover od Fleetwood Mac – The Green Manalishi (With The Two-Pronged Crown) potvrdzuje starú pravdu, že metalové cítenie je často na škodu (spomínate si na tú necitlivú hrôzu Whiskey In The Jar od Metallici?). Zaujímavé však je, že pri ďalšej cover verzii Diamonds And Rust od Joni Mitchell, mi to neprekáža. Asi je to tým, že originál nemám veľmi zažitý. Inak, Halford má neskutočný jačák, tie hlasivky sú snáď kovové!

Album som si zaradil do zbierky, pretože spadá do oblasti môjho záujmu o koncertné albumy zo 70. rokov. Navyše, ja tie metalové kapely, ktoré vyšli z hlbín 70. rokov, celkom môžem. Baví ma poľnohospodársky spoznávať korienky tvrdej rockovej muziky. V tomto je toto dielo bezchybné a za plný počet. Z metalových albumov, ktoré poznám, je jedným z najlepších. Pre mňa subjektívne „iba“ výborný, ale nepochybujem, že pre priaznivca žánru je za plný počet bodov na ľubovoľnej hodnotiacej škále.