Reakce na recenzi:

hejkal - @ 21.10.2022

Grand Funk Railroad debutovali načas

Zaujímať sa o hardrockovú muziku a nepoznať americkú formáciu Grand Funk Railroad, to znamená jediné – treba to napraviť! Pokojne debutovým albumom On Time (1969).

Ja mám pre hudbu tejto formácie slabosť. Zoznámil som sa s ňou prostredníctvom videoklipu ku skladbe We’re An American Band a niekoľkých skladieb z kompilácie Saigon. Rovnomenný album mal môj krstný otec na platni, tak som si ju okamžite požičal a nahral na kazetu. V druhej polovici 90. rokov, kedy som si za vreckové i brigádnické poctivo budoval svoju zbierku muziky, som nadšene siahol ako po tomto albume, tak po trojdiskovej kompilácii Thirty Years Of Funk 1969-1999, ktorá vyšla v roku 1999. Trvalo niekoľko rokov, kým som sa dopracoval k albumom, ale stálo to zato. Najprv ma dorazil Live Album,, potom debut a potom to už šlo. Dnes mám všetko po rok 1973 plus neskoršie lajfky okrem Bosnia a neviem si predstaviť, ako by som bez tejto hudby žil. Poďme sa však započúvať do On Time.

Od počiatku ide o jasnú priamočiaru muziku hranú bez akejkoľvek snahy o sladkú polevu. Pokiaľ, pravda, nepočítame prekvapivo melodické vokály (Anybody’s Answer). Časť skladieb pochádza ešte z čias predchádzajúcej kapely The Pack, napokon mali byť na jej debute, ktorý napokon nevyšiel. V súvislosti s Grand Funk Railroad sa len málokedy stretnete s termínom blues, ale debut je zo všetkých jej albumov najbluesovejší. Skladby ako Time Machine alebo High On A Horse znesú toto označenie. Najväčšou devízou kapely bol zvuk. Gitara je nabudená ako feťák po dávke, basa chrčí tak, že z nej akademikom zliezajú parochne z hlavy, no a exponované vokály som už spomínal. Akurát bicie sú v kontexte prejavu pomerne nevýrazné. Brewer hral jednoducho a veľmi sa nedral do popredia, ale história nás naučila, že aj on sa dokázal o pár rokov vypracovať na jedného z tých zaujímavejších hardrockových bubeníkov (We’re An American Band). T.N.U.C. obsahuje aj dlhé bubenícke sólo zložené z neprekvapivých variácií triol a sextol v niekoľkých opakujúcich sa patternoch, s obligátnym zrýchľovaním a spomaľovaním. Kto ešte nikdy žiadne takéto sólo nepočul, môže ho to zaujať. Je evidentné, že Ginger Baker ovplyvnil azda úplne každého rockového hráča tej doby. Ja z toho cítim aj Bonhama (Moby Dick vyšiel o pár mesiacov neskôr, ale...), a teda Appiceho. Ale ako som spomínal na úvod, Brewer vtedy ešte nepatril ku špičke, takže je to skôr plagiátor ako novátor.

Samozrejme, vrcholom albumu je balada s divokým gradovaním Heartbreaker. Najlepšiu verziu tejto skladby síce nájdete na koncertnom albume Caught In The Act (1975), ale aj tu je omračujúca. Inak, v skladbe Can’t Be Too Long je zakomponovaný úvod znelky zo seriálu Červený trpaslík (ten je však až z roka 1988), nikdy som si to neuvedomil, až dnes ráno, pri počúvaní!

Bonusy sú úplne zbytočné, ide o remixy s doplnenými detailmi, cynicky pomenovené ako – origninal versions.

Grand Funk Railroad, kapela, ktorá sa inšpirovala formáciami ako Jimi Hendrix Experience, Blue Cheer a Cream, vytvorila úplne svojský priamočiary hrmotiaci hard rock. On Time je toho dôkazom.