Reakce na recenzi:

hejkal - @ 21.09.2022

Grand Funk Railroad prichytení naživo

Môže rocková kapela zo 70. rokov na vrchole popularity sklamať na pódiu? Asi hej, ale správna odpoveď je – nie! Aj preto by nikto nemal obísť dvojalbum Caught In The Act od Grand Funk Railroad.

Kapela ukončila svoje hardrockové obdobie a dobyla hitparády s coverom The Loco-Motion. Nie, že by predtým nebola na vrchole, predávala prakticky všetko, čo stvorila, ale po album We’re An American Band to skrátka bola neopakovateľná hardrocková jazda. Shinin’ On priniesol premenu divochov na nablýskaných pop rockerov. Priznávam, že túto štúdiovú podobu už veľmi nemusím a bohato mi stačí na trojdiskovej výberovke Thirty Years Of Funk 1969-1999, obsahuje aj niekoľko raritných skladieb. Vo všeobecnosti je až desivé sledovať, ako sa dokážu nekompromisní rockeri v okamihu preobliecť za nekonfliktné celebrity. A ten hudobný úpadok... Akokoľvek to bolí pri tvrdom rocku, vrcholom v tomto katastrofickom vývoji sú nepochybne artrockové veličiny. Kam až dokázali upadnúť hudobníci z Genesis, Yes alebo Emerson, Lake & Palmer, to sa len tak nepočuje. Oproti nim sú borci z Grand Funk Railroad vlastne celkom dobrí protagonisti mainstreamu a skončili skôr, než sa úplne zhovädili.

Čo však platí na sto percent, je to, že táto najhlučnejšia a najlepšia koncertná skupina (diplomat by napísal – jedna z..., ale toto nie je online kurz asertivity, takže smola) sa na pódiách vždy držala toho svojho, a teda bola úžasná. Caught In The Act predstavuje jediný živý záznam kapely rozšírenej na kvarteto. Klávesák Craig Frost je neprávom pozabudnutý velikán, hral v celkovom vyznení rovnakú rolu ako borci typu Ken Hensley alebo Jon Lord. Je zaujímavé počúvať, akým spôsobom obohatil veci z prvých albumov, napr. Inside Looking Out. Samozrejme, sonda do života skladieb z albumov Phoenix a We’re An American Band je na nezaplatenie. Problematický Shinin’ On je milosrdne osekaný na dva hity (Shinin’ On a The Loco-Motion), ktoré sú však drsné ako rubrika zosnulých muzikantov v roku 2021. S jediným rozdielom, tu je to dobrá správa. V The Loco-Motion si určite všimnete duo vokalistiek, ktoré sú v kontexte kapely tiež niečím novým a prekvapivo funkčným.

Za vrcholné momenty dokonalého albumu považujem najmä absolútne najlepšiu verziu skladby Heartbreaker a zaradenie monumentálnej posadenej veci The Railroad. Keďže fušujem do bubnovania, musím sa pristaviť aj pri T.N.U.C., čo je vlastne Brewerova sólová exhibícia. Poznám ju azda vo všetkých zaznamenaných verziách a keď si vedľa seba zoradíte jej verzie v čase, od On Time, Live Album, Live The 1971 Tour po túto, tak si azda všimnete, že Brewer sa ako bubeník tvrdohlavo drží istej „primitívnej“ ťažkopádnosti, aj keď ako hráč sa od prvých albumov neuveriteľne zlepšil. Aj preto mám túto verziu najradšej.

Dovolím si pár slov k môjmu vydaniu. Cédečko z roka 2003 vtesnalo obe platne na jeden disk. Vypadlo úvodné Intro a skrátený bol aj potlesk medzi skladbami. Avšak, T.N.U.C. a Gimme Shelter sú pre zmenu o niečo dlhšie. Predovšetkým prvá menovaná skladba je tu prvýkrát uvedená s kompletným bubeníckym sólom, keďže na platni ho skrátili a predchádzajúce CD vydania ešte aj z toho urezali, aby sa im vošlo na disk. Na platni došlo z technických príčin k fade outu na konci skladby I’m Your Captain/Closer To Home, tu je záznam zreštaurovaný a Heartbreaker nastupuje priamo, tak, ako to bolo zaznamenané.

Caught In The Act je jedným z mojich Top 5 koncertných albumov, milujem ho.