Reakce na recenzi:

hejkal - @ 17.12.2008

Tucky Buzzard nepatrila vo svojej dobe práve k najznámejším skupinám (a dnes už si na ňu duplom málokto spomenie). Mne bola predaná s dovetkom, že hrajú tak ako vyzerajú. Naozaj výstižné.

Mistreated woman sa správne blues-boogie-hard rockovo vyvalí a každému je jasné, že skupina sa dosť videla v Led Zeppelin. (She’s a) Striker je správne zaseknutá hard rocková skladba s rock’n’rollovým refrénom, vražedne nadupaná Fill you in je vystriedaná skladbou Need your love s akustickou gitarou, dôjde aj na slide a harmoniku, podarený blues. K slovu sa dostáva dlhočizná Which way, when and why, čo je ťažká posadená vec, ktorá sa výborne počúva. A už je to iba lepšie, druhá polovica albumu je ešte lepšia ako prvá. Totálna hard vypaľovačka Burnin’ je vystriedaná najlepšou skladbou skupiny, Heartbreaker. Skladieb s rovnakým názvom je kopa, ale tu je možné vystopovať viac než len obdiv v skupine Led Zeppelin. Okrem toho, že ide o tvrdú riffovku plnú kvákadla, v druhej polovici sa nachádza vzdychajúca pasáž á la Whole lotta love (plus harmonika) a aj s mojou ženou vždy konštatujeme, že miestami je to čistý Plant. Funguje to parádne. Sky balloon sa za ťažkotonážne zdvíha zo zeme, aby letel ako uragán, ktorý zrazu zmizne a ostáva len hammond a jemný spev, počúva sa výborne, nehovoriac o tom, že uragán ešte nepovedal posledné slovo a v zdaní slaďáku postupne naberá na sile. Záverečná Ain’t so soon je pohodovejšia bodka, ktorá sa ku koncu hodí.

Po príjemnom, ale nijak výnimočnom debute sa skupina vypla k svojmu vrcholovému výkonu a vydala jeden z fakt výborných albumov s visačkou hard rock.