Reakce na recenzi:

hejkal - @ 08.12.2009

Zvláštne sú osudy albumov skupiny Tucky Buzzard, kým prvý vyšiel iba v USA, druhý už aj v domovine na ostrovoch, tretí, Coming on again, pre zmenu iba v Španielsku.

S plným nasadením orchestra vznikla tretia doska, ktorú na platni napĺňala pätica skladieb. Začína to vec s názvom Suite, ktorá sa skladá zo šiestich častí. Strieda viacero polôh, začína klasicky hard rockovo, počuť perkusie, sólo pre klavír prenechá priestor orchestrálnej vsuvke, nasleduje akustická gitara s miernym španielskym oderom, do toho sláky, pokojné melodické pasáže, opäť hard rock atď., celkovo je to príjemná zmeska. Tretí album skupinu zastihol v poloakustickej nálade, a preto You’re all alone využíva túto polohu vcelku dosť. Ide o nádhernú posmutnelú skladbu, ktorá sa v jednom momente na chvíľu rozrockuje, pričom si uchováva náladu čerstvo navŕšeného hrobu. A orchestrálna záverečná gradácia má iba jednu chybu, trvá krátko. Trošku nepatrične na to nadväzuje rockovýá pripomienka debutu á la 60’s – You never will. „Vrcholom“ je pasáž, keď akustická gitara začne hrať ako The Who (konkrétny titul z Tommyho nechám na bádateľoch, ale spoznateľné to je ľahko). Hard rockovejšiu polohu zastupuje Free ticket, fajn, ale po stene z toho neleziem. Na záver je tu ďalšia prevažne akustická orchestrovka Lady Fair, sladká ako kamión cukroviniek, ale nevadí to.

Tretí album je trošku komornejší, než jeho predchodca, zapojenie orchestra neurazí, ale v podstate si myslím, že to boli vyhodené peniaze, dalo sa to aj bez neho, veľkú rolu na doske nezohral. Takže, ďalší pekný a počúvateľný album, 3,5* a šípka dole.