Reakce na recenzi:

hejkal - @ 24.07.2023

Netajím sa tým, že debutové albumy považujem väčšinovo za to najzaujímavejšie, čo rockové skupiny kedy nahrali. Obvykle na nich počuť radosť a nadšenie, ktoré neskôr nahrádza rutina. Nehovoriac o tom, že materiál na debut je takmer vždy vycizelovaný a odskúšaný na koncertoch, čím sa výrazne obmedzuje riziko akademickej nudy. Sú však aj výnimky (ako vždy), jednu nám priniesla napríklad skupina Savoy Brown.

Debutovala v roku 1967 pod názvom Savoy Brown Blues Band s albumom Shake Down. V kapele pôsobila pätica hráčov, Brice Portus (spev), Ray Chappell (basa), Leo Mannings (bicie), Mark Stone (gitara) a Kim Simmonds (gitara). Ponúkla jedenásť bluesových štandardov (ak chcete, coverov) a výsledkom bolo, že Simmonds kompletne prestaval zostavu a skrátil názov na Savoy Brown.

Nechápte ma zle, album Shake Down je výborný. I Ain't Superstition je skoro hardrocková riffovka, klavirista akoby omylom strčil prsty do zásuvky, nuž nervózne i freneticky dopĺňa túto parádu. Podobne divoká Let Me Love You Baby nemá chybu. Ak treba zahrať atmosférické pomalé blues, je tu Black Night. A tak to ide rad za radom. Muzika je to silno energická, neučesaná, bluesová a tvrdá. V tomto sa líši od svojho nasledovníka Getting To The Point, ktorý priniesol podstatne tradičnejšiu a pokojnejšiu bluesovú náladu (ale zasa šlo o vlastnú tvorbu).

Skupina Savoy Brown ponúkla na debute presvedčivú zmes klasických bluesových kúskov, vrcholy však mala ešte len pred sebou a trvalo niekoľko albumov, kým sa dopracovala k tomu, aby ma uchvátila. Nehovoriac o tom, že po roku 2010 sa na viac ako dekádu stala číslom jedna na bluesovej škále kapiel. Kto by to bol povedal, že kapela dokáže po štyridsiatich rokoch to, čo sa jej nepodarilo ani v čase jej najväčšej slávy na počiatku 70. rokov? A na počiatku bol album Shake Down. Tak si ho pustite!