Reakce na recenzi:

hejkal - @ 13.12.2008

Molly Hatchet mám rád, hoci ich ani zďaleka neradím do absolútneho top listu.

Tento album som túžobne očakával, pretože som najprv videl Rockpalast, kde hrali veci odtiaľto a mne sa páčili. Mal som vtedy horúčku cez 38 celziových stupňov a po CD várku musel ísť brat. Doniesol toto a Twenty od Lynyrdov.

Devils canyon dostal prednosť...

Hneď poviem, že je tu geniálna freebirdovka The Journey, dodnes moja naj od Molly Hatchet. Rovnako peckový je temný ploužák Devil's canyon a k peckám patria ešte Heartless land a akustická Allmanovka Dreams I'll never see, ktorá je lepšia ako debutová elektrická verzia.

Z dnešného pohľadu je vidieť, ako schematicky k materiálu Molly Hatchet pristúpili. Ingram je jediný líder, ostatní sú sprievod, každý album až po Kingdom of XII má dva Freebirdy, jeden rock'n'roll, jeden pop slaďák a na záver jednu akustickú prerábku bývalého hitu.

Avšak ako prvý z rady je Kaňon tým naj, čo "Hečti" splodili a oproti nasledujúcemu Silent reign of heroes je naozaj vydarený. Môj naj od skupiny za subjektívnych 5.