Reakce na recenzi:

hejkal - @ 02.02.2009

Hneď na úvod to Rory odpáli rýchlou Shin kicker. Absencia klávesov spravila zo skupiny klasickú trojku s dominujúcou gitarou. McKenna je priamočiarejší bijec než De’Ath. To všetko sa podpísalo na tom, že skladba má ťah ako stádo malamutov. V pohodovom tempe sa nesie ďalšia pecka, Brute Force & Ignorance. Ako už neraz, máme tu aj závan Karibiku. Je zaujímavé, že Rory dokázal toľkokrát variovať niektoré postupy bez toho, aby zneli ako repetícia. Brutálne rýchla jazda nastúpi s Cruise on out. Ak je pravda, že hudobníci od Roryho odchádzali preto, že nevládali jeho tempu počas neustálych koncertných šnúr, tak po tejto skladbe by som tomu aj veril. Energia z nej prýšti po hektolitroch, šľape ako hodinky. Pomalý z blues vychádzajúci kúsok Cloak & Dagger nemá chybu. A to najlepšie iba prichádza. Krásne melodické sólo Overnight bag prejde so pomalšej slohy a neskutočného precíteného refrénu. Sóla gradujú a Rory tu podáva jeden zo svojich najlepších výkonov ako interpret a aj skladateľ. Toto je skladba, pre ktorú som sa stal beznádejným obdivovateľom a šíriteľom jeho slávy. A čo je ešte lepšie, nastupuje snáď najlepšia pecka, akú kedy Rory zložil. Shadow play je jednoducho BOMBA. Nukleárna, reťazová, schopná vymazať galaxie... Precítený spev, ťah, cítenie, sóla z kategórie legendárnych, nechýba nič. Nastáva chvíľka vydýchnutia, posadená The Mississippi Sheiks je hutná a výživná. Nastupuje rozbehnutá The last of the independants a na záver je tu majestátna Fuel to the fire. Ide o slaďák s výraznou gitarovou hrou. Jeden z najlepších ciťákov Roryho tvorby.

Bonusové Early warning a Juke box Annie sú vcelku podarené skladby. Tá prvá je rýchla tvrďárňa, má však trošku plechový zvuk. Tá druhá je zvláštna, rytmicky netypická, Gallagherovina. Také honky tonk pohodlie. Harmonika, dobro... Veľmi podarená vec.

Tento album bol dlho môj najobľúbenejší a v mnohých smeroch ním stále je. Je krása počúvať ho aj po tých desiatkach rokov. A vznikol v dobe, kedy už svetu začínal vládnuť úplne iný smer populárnej hudby. Obdivuhodné.


Mimo hodnotenie jedna negatívna stať:

Tento album bol prvýkrát digitálne zremasterovaný až v roku 1998, kedy vyšiel na značke BMG. Ide o jediný album, ktorý neremasteroval sám Rory, takže táto úloha pripadla nejakému Colinovi Fairleymu. Ten podľa bookletu nedodržal Roryho písané pokyny k tomuto činu a pustil na špacír svoju predstavivosť. Ľudia, budem neslušný, je to hovädo. To, čo porobil s jedným z najlepších Roryho diel, je neodpustiteľné. Toto indivíduum sa evidentne vzhliadlo v súdobom pop rocku, kde gitara a basa sú v slohách uškrtené, takže ich posťahoval, kde sa len dalo. Na albume gitaristu je gitara mimo! Mám smolu, že som poznal platňu, kde je basa na rovnakej úrovni s bicími a gitara je všadeprítomná. Osobne si myslím, že pôvodca tejto skazy by si zaslúžil poriadnu odplatu. Zvuk tohto vydania je grc a ak môžete, vyhnite sa mu oblúkom.