Reakce na recenzi:

hejkal - @ 03.02.2009

80. roky klopali na dvere, kto neznel drbnuto, ten skončil zdrvene. Alebo to mal na háku a hral to svoje. Ako Rory.

Výrazný rokec na úvod, to je Roryho špecialita a Big guns nie je výnimkou. Bourbon pokračuje skôr v tej rock’n’rollovej polohe. Výrazná Roryho melodika neabsentuje, čo je ďalšie plus. Pohodlne odsýpajúca Double vision patrí k tomu naj, čo Rory zložil v 8. dekáde minulého storočia. Jinx je evidentne viac rock’n’rollový album, rýchla The devil made me do it to dokazuje. Signals sa tvári až podliezavo melodicky, neviem prečo, ale tak úplne ma nikdy neoslovila. Takmer titulná skladba Jinxed je taká budúca Tito a Tarantulovka. Od súmraku do úsvitu prýšti z každého tónu. Plus saxíky, harmonika a tak. Rozhodne správna blues psychedélia. Pomalá tiesnivá balada Easy come easy go sa počúva vcelku príjemne. Nastupuje akustika a Rory, jednoducho tradičný pesničkár – bluesman. Nothin’ but the devil je skvelá. Až na to, že je to bonusová skladba. Závan minulosti, to je Ride on red, ride on. Svižný blues rock, harmonika, Rory ako za mlada. Druhá bonusovka sa volá Lonley mile a nesie sa v takom tom Rolling Stones duchu. Jednoduchá pohodová záležitosť. Záverečná Loose talk je posadená boogie vec, ozve sa sitar (občas ho Rory využíval, hoci aj na Top priority). Celkovo hodnotím ako OK.

Toto je podľa mňa posledný z Roryho skutočne výborných albumov. Jinx nemá síce silu diel z rokov 70., ale sám o sebe (a v kontexte doby) je parádny.