Reakce na recenzi:

hejkal - @ 03.02.2009

Posledný štúdiový album legendárneho gitaristu Roryho Gallaghera začína svižnou vypaľovačkou Kid gloves. Refrén má v sebe záblesk niekdajšej melodickej geniality a celkovo ide o podstatne živší prejav ako na predchádzajúcom albume. Zaujímavý moment v Roryho tvorbe je The king of Zydeco s ťahacou harmonikou. Middle name je zvláštny blues, hrávame ho so skupinou, ale v podobe z Rockpalastu, kde vidieť určitý vývin tejto veci. Podivná rytmická hračka Alexis minimálne zaujme. A je to inštrumentálka. Návrat k pesničkárskym koreňom predstavuje akustická Empire State Express. A mám z nej pocit návratu do starej formy. Dlhočizný Ghost blues pokračuje na vlne akustiky a slide hry. Pridáva sa aj skupina a máme tu rázny drevný zemitý a neviem ešte aký akustický blues. Super. Parádna vyhrávka započne skvelú Heaven’s gate. Jeden z vrcholných momentov Roryho skladateľského potenciálu. Krátka rýchla zábavka The loop prenecháva priestor posadenej Walkin’ wounded. Na záver si Rory prichystal najkrajšiu skladbu albumu, naliehavú Slumming angel.

Bonusová bluesovka Never asked you for nothin’ obsahuje ťahaciu harmoniku a Bowed not broken je pripomienkou rockovej polohy zosnulého génia.

Album je oblepený hosťami, zvuk je z kategórie zvláštnych, neviem to definovať, ale niečo v ňom mi nesedí. Napriek výhradám je to podstatne lepší kúsok ako Defender a dávam slušných 3,5 hviezd, ktoré zaokrúhlim hore (ako ocenenie za celú tvorbu, ktorá pre mňa toľko znamená). Slušná rozlúčka s Rorym. Nech je mu zem ľahká.

P.S. Poznám jedného človeka, ktorý tento album považuje za Roryho najlepší. Aj keď sa s ním ani zďaleka nestotožňujem, rozhodne to svedčí o tom, že v Roryho prípade ide najmä o kvalitu.