Reakce na recenzi:

hejkal - @ 04.02.2009

Tri koncertné CD zo 70. rokov od majstra? To mi nemohlo chýbať!

Calling hard part one

Úvodná skladba Messin’ with the kid ukazuje, o čom to bude. A bude to o živom prejave v surovom zvuku, ktorý je pomerne slušný, keď sa to tak vezme. Rory na vrchole síl, tvorivých aj hráčskych, to je jednoducho špica. Skladby sú väčšinou predĺžené, prvý disk obsahuje vlastne všetko dobre známe veci, takže niet čo vytknúť. Výnimku tvorí I wonder who (Who’s gonna be your sweet man), čo je dlhočizný blues. A v Bullfrog blues je aj basové sólo.

Calling hard part two

Opäť surová záležitosť. Myslím, že nemá význam popisovať to, o čom som už básnil pri iných albumoch, takže iba stručne. Je tu aj akustická vsuvka, Too much alcohol a Going to my home town, čo hodnotím pozitívne. Záverečná skladba sa volá Cause I know, ale v skutočnosti je to Cruise on out z albumu Photo-finish. Zvuk je miestami trošku horší.

The bullfrog interlude

Tretie CD je tradične skvelé, sú tu aj akustické veci, zvuk je nie celkom dobrý, ale oproti Meeting with the G-man je to vlastne hi-fi záležitosť. Chválim drsnú Tore down.


G-men bootleg series má pomerne kultové postavenie v Roryho diskografii. Neviem, či je dnes ešte možné ho len tak kúpiť, ale rozhodne by nemalo chýbať v ušiach nadšených obdivovateľov Roryho Gallaghera. A ja dávam nekritických päť hviezd.