Reakce na recenzi:

hejkal - @ 22.10.2022

The Amboy Dukes šialene migrujú

Ted Nugent je jedným z najosobitejších gitarových velikánov. Svoju hudobnú púť začal v ére psychedelického popu s formáciou The Amboy Dukes. Postupne hrubol a na treťom albume Migration (1969) už dosiahol hraničnú medzu divokosti. Poďme si o ňom niečo povedať.

Americká rocková scéna bol oproti britskej ďaleko tvrdšia a drsnejšia. Ted Nugent je exot, ktorý ubližuje zvieratám, je radikálny zabijak, Trumpovec, a teda prirodzený príslušník falošnej alternatívnej dezinformačnej scény. Popri tom vynikajúcu hrá na gitare. Kapelu The Amboy Dukes ovládol priam despoticky. Neznášal drogy, nuž vyrazil každého, kto im prepadol. Preto sa jej zostava často menila. Postupne sa dopísal do názvu (Ted Nugent & The Amboy Dukes), aby ju napokon zrušil a pôsobil už len sólovo. Album Migration je zaujímavý aj tým, že na ňom spieval Rusty Day, ktorého chrapľák som si zamiloval v kapele Cactus.

Kým sa dostanem k muzike, dovoľte mi zaspomínať si na moje stretnutie s Tedom Nugentom. Ako tínedžer som videl videoklip k najväčšiemu hitu skupiny, a síce Journey To The Center Of Your Mind. Dobová psychedélia ma vtedy až tak nebrala, ale skladba Stranglehold z Rockpalastu (to už bol Ted sólista) ma odrovnala. A tak som sa pustil do kupovania jeho sólovej tvorby a časom som z netu dopočúval aj Amboy Dukes. Fakt je, že ich albumy sa na cédečkach zháňajú pomerne ťažko. Ale prvé tri albumy mám v zbierke aspoň od Repertoire Records vrátane Migration z roka 1991, pravda, s obalom uvádzajúcim britské vydanie albumu pod názvom kapely – The American Amboy Dukes, pretože v Británii existovala kapela s rovnakým názvom. No, poďme k hudbe.

Načne ho pekná melodická inštrumentálka v hrubom prevedení, kontrast v titulnej skladbe Migration je jednoducho kúzelný. A ťažká psychedélia (hard psych) skupine svedčí, čoho dôkazom je nervy driapajúca smršť Prodigal Man, ktorá obsahuje aj bubenícke sólo doplnené o basovú exhibíciu. Rusty Day miestami príjemné chripí, tak sa mi to páči! A čo dodať k pasáži pripomínajúci swing na práškoch? Diabolské! Spevný kúsok For His Namesake pekelne uháňa.

I’m Not A Juvenile Delinquent je strašná sixtýsová blbina, akú by som čakal od Zappu. Vážne sa brať nedá a ani tak nebola zamýšľaná. Naliehavý mix tvrdosti a melodiky Good Natured Emma má niečo do seba. Cítiť z nej, že kapela vyšla z psychedelických šesťdesiatok. Zvláštne naladená koláž motívov nazvaná Inside The Outside má niečo do seba. Melodramatický kúsok Shades Of Green And Grey je asi balada. Zato Curb You Elephant dychčí po vzore Blood, Sweat & Tears. Na záver je tu rázna hardrocková skladba Loaded For Bear, ktorá sa počúva sama a opäť mám z nej pocit zappovskej irónie.

Bonusová dvojica J.B. Special a Sobbin’ In My Mug Of Beer príjemne odsýpa, ale oproti albumu je to predsa len jemnejšia muzika.

Nie je to najlepší album, aký Ted Nugent kedy nahral, vrcholy ešte len mali prísť. Ale je to skvelá nálož psychedélie, hard rocku i šesťdesiatkového oparu v pomere, ktorý jednoducho môžem. Migration je svojská porcia rockovej muziky s patinou. Stojí za objavenie.