Reakce na recenzi:

hejkal - @ 23.01.2009

Na úvod sa priznám, že produkciu Amboy Dukes nepoznám. Zostáva v zásobníku budúcich objavov, jediná moja znalosť sa týka vecí, ktoré Ted nahral naživo neskôr a videoklip k Journey to the centre of the mind, ktorý, to je fakt, ma moc neberie.

Debutový album otvára Stranglehold. A je to STRANGLEHOLD!!! Zásadná vec z kategórie ťažkotonážnych rockových skladieb. Jej prevažnú časť napĺňajú gitarové sóla plné melodiky, neopočúvaných postupov a zvuku Tedovej pololubovej (alebo lubovej, ani presne neviem, je to elektrika s dutým korpusom, takže znie aj bez elektriny, to je tak všetko, čo o tomto viem) gitary. Ďalším plusom je spev, takýto jačavý prejav mám rád. Pohodová rýchlobežka Stormtroopin’ patrí do kategórie priamočiareho hard rocku. Ted je v tejto oblasti majstrom a jeho gitara je tak špecifická a rozpoznateľná, že si to bez nej ani neviem predstaviť. Boogie havaj, to je Hey baby. Skladba s nádychom hitovosti. Opäť nastupuje rázna melodická hard rocková metelica Just what the doctor ordered. Jedna z najlepších Tedových vecí je temná Snakeskin cowboys. Ústredný motív gitary a bicích je nezabudnuteľný. V kategórii rýchlej paľby sa vyníma nesmrteľná Motor city madhouse. To je energia! To sú rýchle prsty s guľami! Nasleduje príjemný rokec Where have you been all my life a potom You make me feel right at home. To je vcelku zvláštna vec, pretože je úplne mimo záber tohto a aj ďalších Nugentových albumov. Snaží sa byť tichý džezík, čo sa jej nedarí, pretože bicie sú tvrdé (zvukom aj hraním), metličky-nemetličky. To však nie je chyba, skôr to podtrhuje osobitosť tejto skladby. Záver sa nesie v klasickej vypaľovačkovej Queen of the forest.

Pri troške zveličenia lepší best of od Nugenta nedostanete. :)