Reakce na recenzi:

hejkal - @ 30.03.2010

Druhý album Kena Hesleyho má v zostave zaujímavého partnera, basáka Marka Clarkea. Spomínam to preto, lebo tým táto hudba dostáva nový rozmer – druhý vokál. O tom, že dve skladby zastrešil autorsky, ani nemusím hovoriť.

Krásna slide gitarová skladba Eager to please je miestami majestátne posadená, inokedy spevne rozbehnutá a patrí k najlepším veciam na celom albume. Lepšia je hádam iba nasledujúca pecka, Stargazer. Áno, to je tá, čo sa zjavila na druhom albume skupiny Tempest. Priznám sa, tempesťácku mám viac vžitú, je surovejšia, ale aj táto, orchestrálne podkreslená verzia, má niečo do seba. „Slajdová“ balada Secret je vystriedaná orchestrálnou s názvom Through the eyes of a child a tá ešte orchestrálnejšou Part three. Počúvajú sa príjemne. Akusticky nevtieravá House on the hill by jedného uspala, našťastie, Winter of summer je po čase svižná skladba s vokálnymi orgiami. Nádherná vec, Take and take, je síce tiež slaďák, ale má podmanivý mohutný úvod a daný motív sa ešte párkrát zjaví. Grandiózne! Akustika a klávesové podfarbenie, Longer shadows by som si vedel predstaviť ako hudobný podklad snívaniu o Edene. Až rádiovo rozhopsaná In the morning má v sebe viac ako prehnanú dávku radosti a pozitivizmu, ale odpúšťam jej to. :) Pokojné ukončenie dosky v podobe How shall I know s orchestrálnym záverom na tejto reedícii znegovali bonusovou Who will sing for you. Hensleymu to rockuje ako zamladi, slideom rozhodne nešetrí a je to parádna bodka za celým cédéčkom.

Aj keď je to prevažne cukrová doska, páči sa mi jej nevtieravé plynutie a hodnotím ako veľmi podarený kúsok hudobného univerza.