Reakce na recenzi:

hejkal - @ 07.12.2009

K tejto, ďalšej z nekonečného radu, nemeckej skupine som sa dostal na základe odporúčania chlapíka, ktorý údajne na Slovensko v čase vzniku doviezol prvú platňu skupiny Virus. Neviem, či je to pravda, ale fakt je, že takýto export si Nemci môžu iba pochvaľovať.

Päť dlhších skladieb postavených na melodickej gitare, to môžem a muzikanti z Virus mali určite schopnosť vidieť budúcnosť, pretože inak si neviem vysvetliť, prečo nahrali album pre mňa. Okrem klasických hard rockových nástrojov je tu prítomná aj flauta, tá sa ozýva väčšinou v psychedelickejších obrazoch, ktoré sa tu a tam vyskytnú.

Všetko, čo som spomenul, sa nachádza v úvodnej skladbe Revelation (nach dem Thema „Paint it black“), plus je tu aj za priehrštie temných rockových motívov a gro skladby tvorí nesmrteľná stounovka Paint it black. Stojí za zmienku, že spevu sa v tejto dvanásťminútovke nedočkáme. Klávesovým klasicistickým introm začína Endless game, ďalšia melodicky potemnelá meditácia pre gitaru a basu. Zariekavajúci spev, striedanie nadržaných a smútočných pasáží, je to rocková improvizácia na obľúbenom inštrumentálnom podklade, čo viac dodať. Nakvákaná gitara otvorí Burning candle, ide o kratšiu onaniu (päť aj čosi minút) na tému pocta Hendrixovi. K tomuto pocitu sa občas snaží prispôsobiť aj spevák, keď, pravda, nevreští. No, dosť bolo kratochvíle, Hungry looser sa šíri éterom na osvedčenej dlhometrážnej zmesi improvizácií. Vyzdvihnem spevovú pasáž, pod klavírom jemne a zároveň zlovestne hrajká melódiu gitara a spevák prvý raz naozaj spieva. Na záver sa album vytasí s nemeckým názvom Nur noch zwei Lichtjahre (ak ma nemčina neklame, znamená to Už len dva svetelné roky). A naozaj sa presúvame do kozmu, space rock, psychedelické zvučenie, nemecký recitál, ako záver albumu mi to trošku trhá uši, asi by to však nebolo to pravé nemecké, keby to tam nepichli.

Mal som šťastie, že v dobe, keď som sa o skupine dozvedel, boli na trhu cédéčka od Second Battle, takže mám k dispozícii aj singel Confession/Facts of death. Prvá skladba (áčko) pripomína raný Jethro Tull, uhádli ste, dosť v tom zohráva flauta, ale aj rockové bluesnenie. Druhá v poradí (béčko) začína doslova paľbou. Inak je to výrazne psychedelicky orientovaná čudnosť a zvuk nie je z najlepších.

Jasná štvorhviezdičková záležitosť, dnes mi však vrástla do vnímania a nálady (predovšetkým svojou temnotou), takže pridávam subjektívnu hviezdičku aspoň slovne. Takýto vírus človeka poteší a nie bravčová chrípka!