Reakce na recenzi:

hejkal - @ 27.03.2009

Pamätám sa, ako ma môj otec presviedčal, čoby dvanásťročného fracka, že tento album, znejúci z kazety, je niečo úžasné. A aký je tam bubeník! Moc som to nebral, na Haberu sa to nechytalo, takže tak...

Čas plynul, moje hudobné obzory sa rozšírili a Jeff Beck dostal ešte jednu šancu.

Wired je druhý album, ktorý sa dá zaradiť do kolónky džez rock. Zostava je hviezdna, za všetkých spomeniem bubeníka Waldena, o ktorom, teraz to už viem, mi otec neklamal, a klávesáka Jana Hammera, ktorý by českým bratom nemal byť neznámy.

Neviem prečo býva prvá skladba často najlepšia vec na albume, ale býva to tak. A platí to aj tu. Parádna Led boots je vlajkovou loďou Jeffa ako džezmena. Má to náprah, švih, presnosť a údernosť. Come dancing je také to funky fusion, ktoré sa už objavilo na albume Blow by blow a osobne ho moc nemusím, ničmenej neuráža. V tichom meditovaní zastihneme skupinu v Goodbye pork pie hat a táto poloha mi sadne. A späť je fu(nk)sion, Head for backstage pass je predvádzačka basáka a ostatní nezaostávajú. Blue wind hrajú až dvaja ľudia, hlavný protagonista a Hammer, ktorý hrá aj na bicie, skladba je dominantná v klávesoch (a gitare, všakáno). Sophie je živá a rozbehaná vec, patrí k najlepším momentom na albume. Nastupuje opäť osvedčený strednotempový tepajúci kúsok Play with me (aby som furt nefunkoval). Na záver si clivo zaplače gitarka v Love is green a album končí.


Osobne si myslím, že je to najlepší Beckov album z kategórie džez rock. Niektoré veci mi trošku nesedia, ale má to „drajv“ a keď je človek naladený na podobnú muziku, nešliapne s Wired vedľa.
4,5 *