Reakce na recenzi:

hejkal - @ 09.04.2009

Argus:
Friend of mine začne trošku ako Free, blues rock v posadenom tempe nemôže sklamať. V o niečo svižnejšom tempe sa na poslucháča vyrúti hard rocková Road of life. A to je dobre. Bluesovo rozcítená Twenty-four hours je doslova nabitá emóciami. Vážny ťažkotonážny blues rock Same old story patrí k vrcholom albumu. Tvrdá verzia Superstition nenechá žiadneho fanúšika Jeffa Becka chladným. A to je koniec Argus.

O štyri roky neskôr sa Wagstaffe vracia na pódiá so skupinou Anaconda a živé nahrávky tvoria druhú polovicu tohto CD. Funk song prekvapuje flautičkou, výborným hlasom speváka Spenceho a absolútne hrozným zvukom. A táto charakteristika pokračuje aj pri skladbe Why can’t they leave us alone? Jemný džezový nádych vcelku poteší. Tvrdý hard rockový slaďák Take no chance patrí k tomu lepšiemu, čo zo šumu zvukovej kvality vypadne. Drum thing má nejaký úvod, ale potom je to sólo na bicie. Jubilee shuffle je predvádzačka skvákadlovanej gitary a 77 St. Thomas’ Road (Pts.1 & 11) sa nesú v pohodovom sólovaní gitary a flauty.

Ťažko sa tieto nahrávky hodnotia, Argus je super, hoci zvuk je na úrovni lepších demáčov tej doby, Anaconda tiež nie je zlá, ale zvuk je príšerný. Dávam 4 hviezdy, ale je to skôr záležitosť pre zberateľov, než pre širokú verejnosť.