Carmen - Dancing On A Cold Wind (1974)
Reakce na recenzi:
hejkal - @ 27.04.2010
Carmen je skupina, ktorá má v sebe viac ako kúsok španielskej ohnivosti. Rockovú hudbu 70. rokov tiahnucu ku flamengu rozhodne nemožno označiť za prevládajúci prúd, nuž nečudo, že má body k dobru za originalitu. Vydavateľstvo Angel Air v roku 2006 vydalo jej prvé dva albumy spoločne ako 2 CD a tak sa mi po prvý raz dostala do ruky skupina, z ktorej vraj aj členom Jethro Tull padli sánky.
Dancing on a cold wind je druhým albumom Carmen a hneď na úvod sa priznám, že ho mám radšej ako prvý. Art rock ako remeň korenený úžasnými španielskymi ingredienciami vo Viva mi Sevilla nemá chybu, je to tvrdé, živočíšne, ohnivé a strašne rád by som to videl hrané a tancované na pódiu. Vrcholom albumu je pre mňa skladba I’ve been crying, ktorú som si zamiloval pre hlasový prejav speváčky, melódiu a mierne smutný a clivý podtón celej skladby. Keby som to nepísal na web, priznal by som, že aj slzu som pri nej občas vyronil. A v podobnej pokojnejšej nálade sa nesú aj nasledujúce veci Drifting along (krásna medzihra si zaslúži viac ako len vypočuť, treba ju precítiť) a She’s changed. Melodika týchto vecí je neskutočná. Druhá menovaná spôsobuje, že krv tuhne pri spievanej pasáži, v postupnom gradovanom sóle hrozí explózia slasti, pri španielskom dupáku a lalákaní sa aj antitanečník môjho typu vrhá do priestoru, čo viac dodať. Medzi ne je vklinená tvrdšia, ale stále v pomalšom tempe usadená krátka gitarová exhibícia She flew across the room. Každá skladba na albume je v podstate vymodelovaná z podobných ingrediencí, ale zároveň je originálom, ktorý nemá obdoby. To platí aj o skladbách, ktoré pôvodne tvorili suitu Remembrances, no na zmienenom CD vydaní sú písané samostatne a bez tohto názvu. Prepletené melodické, naliehavé, pomalé, divoké a iné pasáže majú síce názvy (je možné si ich prečítať v informáciách pri albume), ale nemá cenu všade popisovať, ako je to úžasné a pospájané do vyššieho celku poslucháčskej a aj interpretačnej nirvány.
Bonusové skladby Quiriquitu a Out in the street sú rovnako dobré ako albumové pecky, som rád, že sú tu zaradené.
Tento album ma oslovuje spôsobom, ktorý hýbe vnútornými potrebami po krásne, silnými citmi a vášnivými túžbami. Nádhera.
P.S. Obal dosky je viac ako podobný francúzkej značke cigariet Gitanes.