Reakce na recenzi:

proglord - @ 10.05.2009

"I've been living in the past
Trying to live without you
I can feel your presence here
But I just can't touch you anymore..."

Prvá skladba Relentless je už podľa názvu neutichajúcim pulzovaním nezlomného stroja. Pomaly sa rozbieha, no potom nastupujú riffy ako z novodobej progresívnej učebnice. Bývalí parťáci z Fates Warning (FW), Matheos a Arch, po 17 rokoch od vydania Awaken The Guardian, našli znovu starý recept. Zostavu doplnila skvelá rytmika Vera - Portnoy (obidvoch myslím netreba predstavovať) a huslista Andy Happel (počuť aj klávesy, tie mal zrejme na starosti sám Pán Spevák). Arch prakticky počas celého albumu spieva bez prestania hlasom, ktorý sa takmer vôbec nezmenil a Matheos mu neuveriteľne sekunduje nápaditými riffmi. Je tu cítiť čosi z prvých 3 albumov, no prevedenie je výsostne moderné. Po 7 minútach kapela nakrátko utícha do lyrickej pasáže. Ďalšia časť je rovnako melodická ako predošlá. Pomalý je i záver a podobá sa úvodu. Druhá skladba Cheyenne začína vybrnkávaním, text je zrejme o spomienkach Indiána na staré časy prežité v prérii (sugestívna veta I`ve been living in the past mi vždy naženie husiu kožu). Po 5 minútach uvedú modulované zvuky druhú tretinu s ťažkými riffmi, typickými skôr pre heavy metalovú úderku (to sú tie korene). Posledná tretina začína hlasom z televízie, po ktorom Arch spieva melódiu bez textu. Finále patrí Andymu Happelovi a jeho husliam, no a samozrejme nešlo by to bez zopakovania úvodného motívu. Treba povedať, že takýto návrat nikto nečakal. Hudba bohato naplnená nápadmi, zmenami, energiou a melodikou. Myslím, že každý Johnov priaznivec musel nejakú tú slzičku vyroniť, pretože išlo o zjavenie z čistého neba. Kult, aký po sebe zanechal, je obdivuhodný. Po 17 rokoch mlčania by sa zdalo, že ľudia zabudli.. no nestalo sa. A Twist of Fate je počúvatelný donekonečna a stále tam je čosi ukryté. Úchvatné dielko pre fanúšikov poctivého progrocku. Znovu sa potvrdila moja obľúbená fráza: V hudbe je všetko krajšie ako v živote.