Reakce na recenzi:

hejkal - @ 23.07.2009

Scorpions ma v mladosti moc nebrali, čo bolo dané tým, že ich hitíky mi v čase dospievanie značne liezli na nervy. Neskôr som postupne spoznal (skôr encyklopedicky), že ich história je podstatne staršia, než by sa zdalo a rok 1972 spolu s odsudzujúcimi reakciami na webe (od tých, čo si v tých ich neskorších odvaroch „libovali“) ma presvedčili, že úvodnej časti ich pôsobenia sa venovať nezaškodí.

A je to tak. Už úvodná pecka I’m going mad ukazuje, že skupina sa vzhliadla v dlhých gitarových sólach, atmosféra je pomerne „spacy“, perkusie, ľahké psychedelično, silná neurvalosť zvuku, ktorý však znie vcelku profesionálne, nie ako z garáže. Brutálna hard rocková smršť It all depends ma vždy vymrští zo stoličky. Ako protiklad je tu skladba Leave me, čo je hojne psychom inšpirovaná vec. Konštruktérska postupnosť ráznosť-pokoj sa vybúri v In search of the peace of mind. Nádherná naliehavá skladba je Inheritance, rovnako ako predchodkyňa, aj ona strieda rôzne nálady a polohy. Hutná Action má v sebe aj niečo z blues, ale už je tu záverečný opus Lonesome crow. Trinásť a pol minúty psychedélie prezlečenej za hard-space-kraut (čo sa komu páči) rock. A Schenkerove orgie na gitare. Tak sa mi to páči.

Rázny psychedelický hard rock s tonou gitarových plôch, to môžem. Parádny debut. Po „zmene vetra“ niet ani stopy.