Reakce na recenzi:

hejkal - @ 26.01.2010

Druhý album Scorpions vyšiel zhruba dva roky po prvom a predstavil nového gitaristu. Nemecký psychedelický rock dostal nové kontúry, rok 1974 nasvedčoval, že vkus publika už je inde, a tak je podstatne prístupnejší ako debut. Stále však takmer rovnako dobrý!

Neveríte?

Nuž, treba okoštovať. Tento album som mal na zozname dlhšie, ale večné čakanie na nové vydanie ma nakrklo natoľko, že som využil príležitosť a jeho dvojdielne zaradenie na krabičku In trance/Virgin killer bolo mojou maličkosťou akceptované. Ušetrilo mi to nejaké peniaze a dodalo veľmi dobrý zvuk, to je fakt, ktorým sa môže smelo popýšiť celé toto vydanie.

Výrazne melodické nápevy sa vyskytujú vo väčšej miere, než na debute. Napríklad vo Fly rainbow fly, tam to s emóciami vyvierajúcimi spod prstov a z hrdiel protagonistov „Škorpióni“ výdatne preháňajú. Ale funguje to. Z rovnakého súdku sú aj skladby They need a million, This is my song a Far away.

Okrem toho sú na albume aj hard rockové fláky typu Speedy’s coming alebo Drifting sun.

Vrcholom albumu je záverečná Fly to the raibow – keď už pre nič iné, tak kvôli tejto skladbe je potrebné si tento album za svojho života aspoň raz pustiť. Osamotená úvodná gitara, rýchlotempové podmazy do sól obalených tonou poslucháčky vďačného cukru, troška spevu, Hendrix a kvílené záverečné tóny hnané prieduchmi do všetkých kútov poslucháčovej duše. Čo viac dodať.

Scorpions majú rozhodne minulosť, za ktorú sa nemusia hanbiť. Mne ich prvé dva albumy sedia viac, než neskoršia tvorba.