Reakce na recenzi:

nowhere_man - @ 19.03.2010

Slip of the tongue je pokračovateľom štýlu, ktorý nastolil album 1987. Ale produkcia tu už nie je taká mne nelahodiaca a aj skladby sa mi zdajú lepšie. Možno tomu prispela aj účasť Stevieho Vaia, kto vie? V každom prípade som rád, že kapela nepokračovala úplne v duchu predchádzajúceho počinu a snažila sa vytvoriť niečo viac späté s jej hardrockovou minulosťou, hoci sú aj výnimky. Najviac na celom albume sa mi páči záverečná nádherná a precítená balada Sailing ships, to je ten štýl, ktorý na Coverdaleovi najviac milujem. V podobnom duchu sa nesú aj ďalšie pekné balady Now you´re gone a The deeper the love. Asi najzaujímavejšou je skladba Judgment day, plná tajomnej atmosféry, ale zaujmú aj rockové vypalovačky Slip of the tongue či Cheap n´ nasty. Naopak, nikdy sa mi nepáčilo Coverdaleovo "au, au, au, au, aúúúúú" v skladbe Kittens got claws (použil to ešte v dvoch skladbách na iných albumoch), ale to len tak na okraj. A opäť mám radšej pôvodnú verziu skladby, ktorú tu kapela nahrala znova (v tomto prípade Fool for your loving), ale to neznamená, že je zlá.

Na albume mám tri bonusy: nevydanú Sweet lady luck, nepochopiteľne zaradenú peknú skladbu Behind the smile (nepochopiteľne preto, že pochádza z roku 1974 z Gloverovho Butterfly Ballu) a radio mix Here we go again, veľmi malá zmena oproti verzii 87 (radio mix je vlastne koncertná podoba skladby). Takže album mi dalo viac ako predošlé, preto prihodím jednu hviezdu.