Reakce na recenzi:

hejkal - @ 31.01.2010

Priznám sa, nečakal som, že by ma UFO ešte niečím dokázalo prekvapiť. Pozitívne vyjadrenia na progboarde, na cdklube a pod. mi však nahlodali obvyklé ignorantstvo súčasnej produkcie a nakoniec som neodolal. Navyše, keď mi jeden metalista povedal, že je to také nejaké pomalé, to je vždy dobré znamenie, keď sa metlákom niečo rockové nepozdáva :).

Úvodný slide v Saving me, nasledovaný južanským boogie ako vyšitým, ma okamžite dostali. Vinnie Moore nemá chybu v prejave (to je jasné) a ani v pocitoch (to je prekvapivé), to by som do neho nikdy nepovedal. Iste, skoro vždy sa niekde tie šestnástinky a viactinky zjavia, ale vo všeobecnosti sa Vinnie drží viac výrazu než techniky.

Album má tri polohy. Tá blues-southern rocková je zastúpená, okrem úvodnej bomby, aj v On the waterfront, parádnej Rock ready, rozkolísanej Living proof a v hravej Villain & thieves.

Hard rocková (chce sa mi povedať, že párplovská, pretože spevák má miestami na staré kolená podobný hlasový prejav ako tiež starokolenný Gillan) poloha sa dostáva do popredia v nabudenej Hell driver, naliehavej Can’t buy a thrill, vytvrdenej Stranger in town a v bonusovej Dancing with St. Peter, čo je skladba, ktorá si zaslúži viacej slov. Je to najlepšia vec na albume, na prvý pohľad slaďáčik z davu podobných, plný očakávaných plačlivých gitarových vyhrávok, má však správne podkresľujúce klávesy a zvuk, ktorý sa nedá opočúvať. Navyše, refrén ma citovo zasiahol, nakoľko som na Vianoce prišiel o blízkeho človeka a táto skladba akoby vyvierala z môjho vnútra.

Tretia poloha, ľúbivá rockovosť, sa zjavuje predovšetkým v skladbách ako hitová Stop breaking down a sladulinká Forsaken.

Maximálne spokojný som so zvukom, znie súčasne, moderne a pritom nestiera štýl, v ktorom sa pohybuje. Takto by to malo vyzerať, keď niekto produkuje blues rock alebo hard rock. Dosť ma mrzí, že dnes sa veľa skupín priveľmi blíži k metalovému zvuku, v domnienke, že tak je to tvrdšie. Pche. Aj pomerne jednoduchá rytmika znie v tomto prípade živo a nabúchane, čo je pre skupinu typu UFO životne dôležité. Neviem, aký mal vplyv Vinnie na celkovú tvár skladieb, ale mám pocit, že je tu menší rozostup medzi gitaristom a prejavom zvyšku osadenstva, než tomu bývalo v 70. rokoch.

Záver - maximálna spokojnosť, pre mňa najlepší album skupiny, čo som kedy počul, dokonca aj pred dvojkou a Phenomenon.