Reakce na recenzi:

hejkal - @ 21.04.2010

Úvodná Red sea je pekná melodická rocková skladba, vidieť, že sa zmenil gitarista, gitara sa tlačí viac dopredu. Zároveň zmizla debutová zlovestnosť a temnota. Stále sa však bavíme o hard rocku typu Deep Purple. Mohutný gitarový rif odštartuje Back in time, jednu z mála vecí, ktorú možno nazvať experimentálnou. Ťažký hard rock je v strede nahradený gitarou, ktorá dostane samostatný priestor a schuti si zanôti, zakvíli a zaväzbí. Nie, že by to bolo zlé, ale v roku 1972 to už asi nikoho neohromilo. Každopádne ide o jeden z vrcholných počinov na tomto albume. Confident but wrong je príjemná melodická vec s nádychom hitovosti, niečo ako St. Louis z minulej dosky. Klavírne rozjímanie otvorí slaďáčik Feeling better. Pekná, ale nijako extraordinárna vec. V podobnom pohodovom duchu sa nesie aj ráznejšia Sybilla. Ďalší pokus o hit. Dosť bolo rádiového rocku, prichádza intro ako z debutu, ťaživé pocity gradujú a tým to hasne. Bubeník si zahrá malé sólo do ticha a hutný gitarový rif odpáli ťažkotonážnu pecku Mouthpiece. Ide o super inštrumentálku, klávesy vystupujú do popredia spolu s gitarou, prím však hrajú bicie, ktoré sú všade a majú aj ďalšie, tentokrát dlhšie sólo. Druhý vrchol albumu. A tretí a posledný vrchol je cover I (who have nothing). Toľko pátosu a melodiky v jednej skladbe by človek pohľadal. A Holt je neskutočný.

Bonusy stoja za samostatnú zmienku. Ritual naživo je fajn, ale zvuková kvalita je minimálne sporná. Pripravované veci na tretí album sa nesú v duchu pohodového priamočiareho rocku, skočná Bad time, vokálne prisladená She was my friend, tvrdšia Gypsy dancer, výborná Fuzzy Duckovská House of dolls so skvelou basou, ale najmä plávajúca tvrďárňa Standing right behind you stoja za vypočutie.

Ďalšia parádna doska, škoda, že skupina nevydržala, aj demáče dokazujú, že ešte mohli stvoriť niečo dobré.