Reakce na recenzi:

hejkal - @ 29.06.2009

Hoci to v čase vydania nikto netušil, ide o posledný album klasickej zostavy. Gov’t Mule na prelome milénia už nemuseli nikomu nič dokazovať, z pozície pravdepodobne najlepšej živej skupiny uplynulej dekády si to mohli v štúdiu pohodlne užívať.

Otváracia skladby Wandering child má dosť podobných znakov s Blind man in the dark. Titulná skladba je skôr pokojná, ale má silný citový náboj. V podstate boogie Bad little doggie sa môže pochváliť zvláštnou atmosférou a rytmikou. A podobne posadená je aj Lay your burden down. Sladká (ale v značne tvrdom zvuku) Fallen down patrí k tomu najlepšiemu, čo sa na albume nachádza. World gone wild mi pripadá ako variácia na minulé skladby, nie, že by bola zlá, ale niečo jej chýba. Oproti tomu, Tastes like wine je akustický slaďák, ktorý sa mi z celého albumu páči najviac. Blues-boogie I think you know what I mean sa počúva výborne, rovnako ako Far away a hlavne No need to suffer, čo je taký trošku Free bird s vynikajúco postaveným sólom. Najprv sa vyblázni basa, potom gitara. Jeden z najlepších momentov v celej tvorbe skupiny! Zabudnuteľný akustický slaďák In my life nie je dobrou bodkou za albumom. Skrytý rýchly blues je v pohode.

Life before insanity už tak neohúri, ale je stále vynikajúci. Škoda, že druhá polovica dosky stráca na razancii (veľa pomalých skladieb), pôsobí to zdĺhavo.