Gov't Mule - Déjá voodoo (2004)
Reakce na recenzi:
hejkal - @ 30.06.2009
Nová zostava, rozšírená o klávesáka (to neprekvapuje, aj tak ich už v minulosti hosťovala celá kopa) a basáka, ktorý sa dostal do nevďačnej pozície nahradiť legendu, nahrala svoj prvý počin.
Na úvod je tu trošku funkujúca hard rocková vypaľovačka v strednom tempe (takmer klasika Gov’t Mule) s názvom Bad man walkin’. A už vnímam prvý nesúlad. About to rage chce byť pomalá aj ťažká skladba, ale od čias albumu Dose sa takáto poloha už nevyskytla a ani toto nie je úplne ono. A minutáž sa ťahá až do blba. Perfect shelter kváka ako ropucha. Teraz neviem, či je to dobre alebo zle. Vylúhovaný slaďák Little toy brain tiež nemá ten povestný chĺpok, ktorý by z neho robil niečo výnimočné. Srandovná Slackjaw Jezebel je divná, ale celkom ma baví. Opäť tu máme jednu sladkobôľnu precítenosť (Wine and blood), opäť bez emočných nábojov, ktoré by neboli slepé. Správne posadený hard rock v Lola leave your light on konečne napráva hluché minúty. Tento skrat si však vynahradzuje hneď nasledujúca dlhočizná Silent scream. Z nej sa dá počúvať iba stredná metalovo ťažká sólová pasáž. Viacero polôh od ticha po rachot poskytuje No celebration, čo ja viem, či jej to prospelo? Svižná vypaľovačka Mr. Man ma baví. Zdĺhavá pokojná My separate reality je vata a New world blues to tiež nezachráni.
Vlastním dvojcédé verziu s bonusovým živým vystúpením Live in Chicago 22.10.2004. O niečo horšie zvukové prevedenie ako som bol doteraz zvyknutý, ale v pohode.
Ak by sa tento album dostal do rúk niekoho, kto nič iné nepočul, mohol by byť aj nadšený, predsa len je to dielo skúsených hudobníkov s pravým rockovým cítením, avšak oproti minulým albumom je to nudný odvar. Nemôžem si pomôcť. A hlavne, je až príliš dlhý.