Reakce na recenzi:

hejkal - @ 30.10.2009

Na Rufus Zuphall som akosi pozabudol, naprávam denníkovým spôsobom:

Closing time – melodika, smutný spev, veľa vyhrávok rôznej dĺžky i rytmu, pekný úvod večera

Wenn schon, denn schon – rázny blues rockový rif, jemná medzihra, spev nikde...

Schupfner – meditatívny bluesový nános, Tullovská flautička, čo viac si priať (spev opäť nikde)

Waste land – folkom šmrncnutý posmutnelý song, tentoraz aj s monotónnym spevom

Makrojel – flautičková meditácia, gitarová exhibícia, svižné tempo, menej svižné tempo, slovom, pohoda (bez spevu, to už nikoho neprekvapí)

Prickel pit – blues rock tvrdšieho razenia, razí z toho všetko okrem vokálov, ktoré ani nepáchnu

Portland town – spievaná rýchlopalná blues rocková skladba, neprekvapivo plná neveselej atmosféry

I’m on my way – akustická vybrnkávačka, spev baseta po celodennom dychčaní ležmo na koberci, vhodný koniec na piatkový podvečer.

Možno sa nikdy nezbavia nálepky nemecký Jethro Tull, ale koho to zaujíma, keď sa počúvajú sťa podomový predajca roka a navyše, zbožie, ktoré ponúkajú, je prvej akosti.