Reakce na recenzi:

alienshore - @ 21.09.2012

Zásadný zlom v kariére Magnum prišiel v poradí s tretím albumom Chase The Dragon. Album sa odlišuje od predošlých dvoch v zásadných veciach. V prvom rade je to takmer až metalovo-rezavý zvuk a celkovo hudobne idú viac priamočiarejšie. V tej dobe naplno prekvitala NWOBHM a tak ani Magnum nemali v úmysle ostať úplne mimo tohto diania.
Osmička vyrovnaných skladieb udržiava pozornosť poslucháča počas celej dĺžky albumu. Nachádza sa tu niekoľko klasických skladieb Magnum. Soldier Of The Night je krásne tajomná a napätá tvrdá skladba, ktorá graduje následným zrýchlením tempa. Ďalšou z rady nezabudnuteľných je The Spirit, ktorá kríži ľahkú akustickú atmosféru s tvrdším gitarovým atakom podopretým razantným refrénom.
Vrcholom celého albumu je skladba Sacred Hour, ktorá je pravdepodobne asi najlepším songom, alebo aspoň patrí medzi tie naj za celú ich kariéru. Krásne klávesovo-klavírne intro navodzuje atmosféru a pripája sa so spevom Bob Catley. Následný útok rytmiky a gitary spúšťa skvostnú melódiu, ktorá doslova cvála celou skladbou a treba isto spomenúť aj krásne klávesové sólo.
Odľahčenie v podobe We All Play The Game je pre zmenu typickou ukážkou ich citu pre nevtieravé lyrické melódie. Svojím spôsobom prekvapením je južanský rock ala Magnum v The Teacher, ale skladba sama o sebe vôbec nenarúša charakter albumu. Koniec zaobstaráva pomalší citlivý song The Lights Burned Out so silným refrénom.
Nedá mi nespomenúť klávesáka Marka Stanwaya, pre ktorého bol tento album pre Magnum prvým. No kvalita a výkon je neporovnateľný oproti prvým dvom počinom čo sa týka klávesov. Zaujímavý je pre mňa aj výkon samotného speváka Boba Catleyho, ktorý až prekvapivým spôsobom zdrsnil svoje hrdlo.
Album Chase The Dragon si svoj úspech zaslúžil a dnes je už poctivou klasikou rockovej hudby, ktorú neohlodal zatiaľ ani zub času.