Reakce na recenzi:

hejkal - @ 08.09.2009

Druhá polovica osemdesiatych rokov pre hudbu neznamenala nič dobré. Napriek všetkému sa občas našlo aspoň niečo, čo sa dalo počúvať. Omar k týmto nemnohým svetlým okamihom nepochybne patril (hoci v tej dobe som o ňom nemal ani páru).

Zvuk je poplatný dobe, ale vcelku s mierou, dá sa to prežuť. Úvodná hard times in the land of plenty ukazuje, okrem svižného drsného boogie, predovšetkým rašpľový hlas hlavného protagonistu. Komerčne ľúbivá Dancing in the canebrake je nechutne dobová, korunu tomu nasadí syntíkové sólo. Bŕŕ. A z rovnakého súdka je aj boogie Border girl. Nemusela by to byť zlá vec, keby sa odzvučnila od synťákov. Výborná vec je Mississippi hoo doo man. Názov ju vystihuje stopercentne. Dobrá rockovica je aj Don’t rock me the wrong way. Same old grind bezproblémovo prefrčí k vydarenému blues Don’t you know. Rock and roll You ain’t foolin’ nobody neurazí, Shadow man by nemala chybu, keby sa odmixovali synťáky (už sa opakujem). Záverečných päť minút sa nesie v znamení blues s názvom Lee Anne a je to asi najlepších pár minút na celej doske.

Dobrý album, škoda doby vzniku a jeho zvuku.