Reakce na recenzi:

hejkal - @ 10.09.2009

Štvrtý Omarov album nesie meno názov Wall of pride a rovnako sa volá aj úvodná skladba.

A tá je naladená na tvrdú strunu. Je to akoby Diddley, ale v ťažkom štvorštvrťovom rytme bez príkras. Evidentný príklon k skynyrdovskému poňatiu južariny je badať v Rattlesnake shake, nechýbajú dychy, ženské vokály (aspoň to tak znie), slovom, klasika. Parádny svižný blues Don’t lead me on opäť ťaží z južanských luhov a hájov, čo je fajn. ZZ Top sa pripomenie v Rock it while you can. Absolútne štandardný blues Down in Mississippi sa vyžíva v surovom chrčáku hlavného protagonistu. Výrazne mu sekunduje špinavá gitara a to je fakt super. Skôr rocková rifovka Movin’ nekompromisne uháňa k veleznámej We gotta get out of this place. Ide o rockovú verziu, ktorá nič zásadné neprináša, takže ju beriem skôr ako Omarovu chvíľku slabosti, kedy si robí radosť. Melodická Bad seed by mohla ísť rovno do rádiového éteru. A mne sa páči, čo nebýva pri takomto druhu skladieb pravidlom. Podobná južanská rocková pohodička Kings ransom je už menej presvedčivá. K štandardným Omarovým výkonom bez výraznejšieho velebenia patria aj záverečné skladby Dimestore hoo doo a Meet me down at the river. Tá druhá je čistokrvný južanský rock.

Ako nevýhodu vidím použitie synťákov, našťastie, striedmo, ale mohli ich vykopnúť komplet a bolo by to lepšie. Ak by som chcel pripomenúť Apacheovo radenie ingradiencií, tak tento album je skôr rockový blues. Takto dávam 3,5*.