Reakce na recenzi:

hejkal - @ 17.09.2009

Veľké očakávania som vkladal do tohto albumu, keď som sa k nemu kedysi v 90. rokoch minulého storočia dostal. Bol som zvedavý, či to bude ako Skynyrd alebo to bude prepadák. Predsa len, rok 1980 neveštil nič dobré.

Skynyrdovské veselé južanské boogie otvorí album. Prime time šokuje predovšetkým parádnym Turnerovským hlasom Dale Krantz. Parádna balada Three times as bad so všetkým, čo k tomu patrí (Powellov klavír, južanské vokaly, mohutný refrén), jasne dokazuje, že južanský rock so ženou za hlavným mikrofónom je vynikajúca cesta zo zavedených stereotypov. Škoda, že tento koncept sa dajako výrazne neujal. Hitová Don’t misunderstand me sa naozaj hodí do rádií, mňa potešilo, že na turné k The last rebel ju hrali aj Lynyrdi, Dale Krantz Rossington si ju prišla zaspievať z postu sprievodnej vokalistky a bolo to naozaj skvelé (existuje z toho turné video, dokonca ho svojho času dávala TV Nova). Úvodné vybrnkávanie a pochmúrna atmosféra, rozbalený One good man patrí k najlepším momentom na albume. Skladateľsky ex-Skynyrdom pár ročná prestávka evidentne prospela, hoci aj Street survivors bol geniálny album... Opportunity cvála ako mladý mustang, gitaristi triolujú o život, slovom, extáza. Getaway má toľko majestátnej posmutnelosti, že by som ju okamžite vyhlásil za najlepšiu skladbu na albume, ale o to miesto sa delí s ďalšími ôsmimi kusmi. Posadená Winners and losers s typickým južanským refrénom sa počúva jedna báseň, podobne je na tom aj Misery loves company. Záverečná Sometimes you can put it on trošku funkuje, inak je to svižná vec duchom nie nepodobná Skynyrdovskej verzii Call me the breze.

Tento album radím na jednu úroveň s tým najlepším od Lynyrd Skynyrd, zvuk krásne ukotvený v 70. rokoch, žiadne debilné syntíky a poing-poing diskobicie. Skladby nemajú chybu a najviac sa mi pozdáva ženský spev, je to perfektné. Márne pátram v pamäti, či v roku 1980 vyšiel lepší rockový album než je Anytime, anyplace, anywhere.