alienshore - @ 15.09.2016 | #

Glam-metalové kapely v 80-tých rokoch vyzerali dosť imidžovo. Ak si poprezeráte fotky z tohto obdobia od Whitesnake, Dokken, Europe alebo Def Leppard, tak zistíte, že dôležitou súčasťou imidžu je aj sexepíl, ktorý reaguje na ženskú časť publika. To je však len jedna časť. Tou druhou a ešte významnejšou je kvalita hudby, a jej chytľavosť. Hysteria bola skutočnou hystériou, ktorá zachvátila masy a vykľulo sa z nej kopec hitov, ktoré ešte niekoľko rokov okupovali rádia.

Producent Robert John "Mutt" Lange navrhol priam geniálny zvukový aj aranžérsky koncept. Strčil heavy metal do mlynčeka, pomlel ho na jemný prášok a poprášil ním všetky skladby. V podstate to s metalom ako takým nemá naozaj veľa spoločného. Je to svojrázna ukážka pop-metalu s ostrými trblietavými kúsočkami kovu od majstra komercie, ktorý mal v tej dobe doslova recept na úspech. Predošlá kolekcia Pyromania bola fantastická, ale Hysteria z nich spravila legendy. V 80-tých rokoch vzniklo v hudbe viacero fenoménov, o ktorých sa diskutuje ešte aj dnes. Hysteria je jedným z nich.

Na svoju dobu je tento album naozaj dlhý. Z tých známych sa mi páčia najviac Animal, Love Bites, Armaggedon It a úžasná titulka Hysteria. Z tých neznámych zase jednoznačne vedie výpravná Gods Of War. Gitary dvojice Phil Collen a Steve Clark sú parádne a je počuť, že obaja skutočne vedia, čo robia. Či už sa jedná o vyhrávky alebo sóla, tak je to prvotriedna prácička. Joe Elliott predvádza svoj spevácky vrchol a jednoruký bubeník Rick Allen hrá na bicie niekedy lepšie, než tí čo majú tie ruky dve.

Zvuk a charakter albumu Hysteria rozhodne nemusí každému sadnúť. Tu platí – love it or hate it. Takýto úspech však nemá nič spoločné s triviálnymi popovými refrénmi a ani s klišéovitosťou. Toto je konkrétna vízia hudobníkov a jedného špičkového producenta, ktorí majú jasnú predstavu o tom, že chcú byť hviezdami. Na tejto vlne sa zviezlo úspešne veľa kapiel, no Def Leppard je stále meno, ktoré sa leskne pod silným vplyvom hystérie.

Jarda P @ 15.09.2016 05:33:40 | #
Na vojně na přelomu let 1982/83 jsem v Brně občas zabrousil na místní burzu u divadla a na radu místního prodejce koupil první desku Def Leppard, kapely, kterou jsem neznal. Líbila se mi a postupně jsem si pořídil druhou a třetí, přičemž kvalita desek permanentně rostla. Vydáním Hysterie pro mě ale Def Leppard skončili. Deska úspěšná, ale ten komerční kalkul už na mě nezapůsobil. Dnes už od nich nemám nic, tehdy jsem je bral jako příjemné osvěžení v pro mě neposlouchatelné novovlné době.