Reakce na recenzi:

nowhere_man - @ 04.09.2011

David Byron vydal svoj prvý sólový album ešte v časoch svojho pôsobenia v Uriah Heep. A hosťujú tu všetci vtedajší hráči tejto kapely - Mick Box, Lee Karslake, John Wetton aj Ken Hensley. Hudba sa tu líši od Uriah Heep, niekde ju však silno pripomína. Album otvára majestátna Man full of yesterdays s pekným textom. Určite patrí medzi najlepšie kúsky albumu. Nasledujúca Sweet rock n´ roll je taká zvláštna skladba v tom zmysle, že pre mňa nie je dobrá ani zlá. Skrátka je. A pripomína mi dva songy z albumu Northwinds Davida Coverdalea. Skladba Steamin´ along je poriadne funky. David tu výborne spieva (ostatne to všade) a skladba šľape pekne dopredu. Vždy ma núti hýbať sa do rytmu. Nasleduje Silver white man, ktorú David zložil ešte v roku 1972 pre Uriah Heep (verziu Uriah Heep je možné nájsť ako bonus k albumu Magician´s birthday). Oproti uriášovskej verzii sa mi zdá táto oveľa lepšia, má dobrú melódiu a zapamätateľný refrén. Balada Love song je veľmi citlivo a pekne zaspievaná. Po nej nasleduje najuriášovský song albumu Midnight flyer. Tajomný, napätý song, s dobrou rytmikou a záverečným riffom. Paráda. Saturday night je potom jednoduchá rock and rollová skladba, ktorá neurazí. Roller coaster pritvrdzuje a riff je podľa mňa veľmi vydarený a tak skladba patrí medzi moje najobľúbenejšie. Pre skladbu Stop (think what you´re doing) platí to isté, čo som napísal o skladbe Sweet rock n´ roll. Album uzatvára Hit me with a white one, pekná rocková skladba, od ktorej by som však očakával lepší záver albumu. Máme tu ešte bonusový song What´s going on (prvýkrát vyšiel na výberovke Man of yesterday), ktorý je vydarenou skladbou, ktorá mohla na albume nahradiť niektorú z menej vydarených skladieb. Napriek tomu, že približne 3 až 4 skladby albumu nie sú to, čo by ma chytilo za srdce, zvyšok je veľmi kvalitný. Osobne si myslím, že albumu by prispeli lepšie aranžmány, smerom k hard rocku. Ale aj tak ho mám veľmi rád.