Reakce na recenzi:

hejkal - @ 07.01.2008

Vďaka CD s obomi Koncertmi môžem aj ja, neznalý inej tvorby skupiny, aspoň porovnať tieto dva počiny navzájom.
Po pár rokoch prichádza pokračovanie Concerto Grosso s poradovým číslom dva. Nástup je klasickou hudbou pretkaný, husličky, tvrdá gitara, zdanlivo nič nechýba, ale oproti prvému je to zvukovo predsa len dosť umiernené. Mihnú sa tu aj nejaké perkusie, jemný kláves...
Clivá sladkosť 2 tempo: Andante (Most dear lady) je okorenená spevmi trošku pripomínajúcimi Queen (aspoň mne), slákmi a jemne podfarbenou gitarou. V podobnom duchu jemnej melodiky, ale viac inštrumentálne vyhratou, sa nesie aj ďalšia skladba doplnená milou akustickou gitarou.
Sladké baladičky Quiet seas a Vent’anni dávajú tušiť, že surovosť prvého Concerta sa už asi konať nebude. Bella come mai je dosť uvokálovaná skladba s peknou, blues evokujúcou, medzihrou. A pre zmenu je tu zase popíčková balada Let it be me. Záver obstaráva ráznejšia Le Roi Soleil, klasická art rocková kompozícia. Dobrá bodka. Hoci vidím, že tu je v profile ešte jedna skladba, ktorá ale na mojom CD nie je. Nevadí.

Úprimne sa priznám, že väčšia časť albumu ma neberie, taká tá komerčná sladkosť ma dosť nudí. Úvod a záver sú ale fajn. Oproti živelnosti v Concerto Grosso 1 je to priam bezducho pôsobiaca uškrtená záležitosť, nie zlá, ale nudná. 2,5*.