Reakce na recenzi:

Mohyla - @ 21.07.2011

Hardrockoví brontosauri zo Švajčiarska slávili v roku 2006 tridsať rokov od vydania svojho prvého albumu Krokus, k tomuto výročiu im vyšiel album Hellraiser. Od začiatku kariéry prišlo k rôznym personálnym výmenám, ktoré poznačili aj tento album. Vymenili sa gitaristi a bicie nahral matador Stefan Schwarzmann, známy ako bývalý bubeník Acceptu. Podarilo sa zložiť a nahrať album, ktorý radím k tomu lepšiemu, čo Krokus vytvoril. Obsahuje 14 skladieb, pohybujú sa v rozmedzí od balád až po speed metal.
Úvodný Hellraiser je riadna hardrocková nakladačka s výraznými bicími a spevom. Podobného razenia je aj nasledujúca Too Wired to Sleep. Hangman je pomalšia, krásna skladba s nádhernou melódiou, ľúbivým refrénom a zdvojeným sólom gitár. Angel of My Dreams je pomalšia skladba s peknou, zapamätateľnou melódiou. Tvrdý gitarový rif, basa a bicie sú atribútmi hardrockárny Fight On, okorenenej sólom na gitare. Veľmi vtipné sa mi zdá zaradenie nasledujúcich dvoch skladieb. Zatiaľ čo So Long je pomalá pieseň s baladickým nádychom, druhá Spirit of the Night je úplný protipól. Skupina zablúdila do speed metalových vôd, úvodná gitara a guľometná paľba z dvojkopákov evokujú skôr Accept, U.D.O. , ako Krokus, ale výsledok je skvelý. Ďalšia časť obsahuje štandardtné skladby Krokusu, nie sú až také výrazné ako vyššie spomenuté. Spomeniem pekné, šťavnaté, gitary v Midnite Fantasy, hardrockovú No Risk, No Gain, pomalšie Take My Love a Justice. Na záver Krokus prikúril v Love Will Survive, v ktorej sú výrazné gitarové rify a spev podporený peknými vokálmi. Posledná v poradí, nie však kvalitou je našľapaná, rocková vypaľovačka Rocks Off!.
Album na mňa pôsobí ako kvalitné dielo plné emócií, života, také až hravé, hodnotím štyrmi hviezdami.