Reakce na recenzi:

hejkal - @ 06.03.2010

Status Quo je skupina, ktorú som nikdy nedokázal vstrebať, a tak nečudo, že väčšinu jej albumov vlastne ani nepoznám. Môj otec má veľmi rád albumy Dog of two head a Piledriver, z Beat Clubu som mal kontakt s Are you growing tired of my love, čo je skladba, ktorú absolútne nemusím. Nejaký napálený výber s Roadhouse blues v čele som nikdy poriadne nedopočúval, pretože mi to prišlo vždy až nechutne jednotvárne, čo ma odrádzalo. Jediná skladba, ktorá sa mi od nich v puberte páčila bola Rocking all over the world, ich verzia mi prišla nesmierne veselá a svieža.

V rámci flákania sa po kníhkupectve Panta Rhei som minulý rok aj s manželkou zakotvil v oddelení CD a v rámci reči, že čo by sa jej tak mohlo páčiť, sme spontánne pokúpili nejaké výberovky vecí, ktoré sa viazali na záblesky pozitívnych asociácií z pamäti, čo sme kde počuli, videli. A tak sa v košíku ocitli veci ako Nick Cave & Bad Seeds alebo tento dvojdiskový výber, ktorý mal niekoľko pozitívnych čŕt. Po prvé, nebola tu Are you growing tired..., po druhé, bola tu skladba In my chair, ktorú som hrával ešte so skupinou Radio Luxembourg niekedy koncom 90. rokov a po tretie, nechýbala najlepšia skladba skupiny, akú poznám, Roll over lay down, ktorú sme práve nacvičili so Žalmanmi.

Nuž, odvtedy mám doma aspoň túto kompiláciu, z ktorej má zmysel vypichnúť akurát prvý disk, tam je prevaha toho lepšieho, čo ma ako-tak oslovuje. K skladbám dodám už iba faktografickú zmienku, prevažná väčšina vecí je v singlových prevedeniach, takže z albumov tu človek nájde dosť málo skladieb.

Medzi nami, aj celé sa to dá vypočuť, je to ideálny podmaz, keď je človek absolútne nesústredený na hudbu. A preto dávam scestné tri hviezdičky, dva disky sú predsa dobré pre každú skupinu. :)