Reakce na recenzi:

alienshore - @ 03.08.2013

Barclay James Harvest, synonymum vznešeného rocku. Sedemdesiate roky priam dýchajú atmosférou pri ich nahrávkach a ich vzdušný melodický art-rock je klasickou ukážkou britského aranžérskeho cítenia. Albumy ako Once Again a Everyone Is Everybody Else patria medzi ich vrcholy, no ani ďalšie opusy ako Time Honoured Ghosts, Octoberon či Gone To Earth rozhodne nepatria medzi priemer. Práve Time Honoured Ghosts považujem za ďalší klenot v ich diskografii. Symfonické klávesy nie sú až tak prenikavé, ale samozrejme si stále zachovávajú svoju vážnosť. Z ich hudby je cítiť istú introvertnosť, no zároveň preniká cez to svetlo a zároveň človečenstvo. Tu nejde o inštrumentálne exhibície, ale o pocity a preto je Barclay James Harvest takou jedinečnou kapelou. Výborná produkcia dáva vyniknúť krásnym spevom a rôznym akustickým či elektrickým gitarám. Decentná rytmika od Mela Pritcharda je príjemná a Lees s Holroydom zložili jednu lepšiu skladbu ako druhú. Album bol vo Veľkej Británii celkom úspešný a absolútne zaslúžene, bol to zároveň aj neklamný znak toho že ich hudba si konečne našla širšiu cestu k vtedajšiemu poslucháčskemu publiku.

Svižný rytmus otvára nádhernú rockovú skladbu In My Life. V pozadí to vyhrieva orgán a spievajúce gitary vykresľujú silný motív. Jemná Sweet Jesus hovorí už len samotným názvom sama za seba a je to ich typický pomalý song s bohatými vokálmi. Tradicionál Titles je priam geniálny v beatlesovských melódiách, spanilé verzie prechádzajú do vrcholného refrénu ktorý vyžaruje emócie. Symfonické plochy sa výraznejšie podpíšu pod piesňou Jonathan a opäť sa pri tom dá rozjímať vďaka pomalšiemu tempu. Prekvapivo temnejšia Beyond The Grave je jediným Wolstenholmovým príspevkom, ale treba povedať že mimoriadne výrazným. Má v sebe takú zvláštnu melanchóliu a podiel na tom majú hlavne veľkolepé klávesy. Pekne nazvaná Song For You je zaujímavá lyrickým vokálom, ktorý sa vznáša kdesi až do nebies. Jednoduchá ale maximálne účinná melodická linka zaberá u tejto partie takmer vždy. To isté platí aj o Hymn For The Children s gitarami ala The Byrds a ďalšou spŕškou harmonických melódií. Pri Moongirl sa opäť objavujú ich overené postupy, ale stále je to oduševnená krása zhmotnená do hudobných tónov. Woolly Wolstenholme je nesmierne platný člen čo je aj počuť v jeho klávesovej hre. Leesova kompozícia One Night obsahuje akustické gitary s citlivým bubeníckym vkladom, nad tým všetkým samozrejme žiari čarovný spev aj s podporou ostatných členov.

Tvorivý vrchol prežívali Barclay James Harvest jednoznačne v 70-tých rokoch a Time Honoured Ghosts je tiež toho dokumentom. Niekedy vo viachlasoch pripomínajú Crosby, Stills and Nash, no ich najväčšou inšpiráciou boli určite ich krajania The Beatles. To je však len taká oporná barlička, pretože Barclay James Harvest majú svoj vlastný svet melódií a hudby. Medzi fanúšikmi alebo aj odborníkmi sú ich albumy vysoko cenené a pre samotnú britskú scénu priam zásadné. Pri tejto kapele sa mi nechce veľmi polemizovať o bodovaní, preto to bude pre mňa jednoduchá voľba. Time Honoured Ghosts sa počúva krásne od začiatku až do konca a je to niečo ako zhudobnená báseň na tému život a veci s tým súvisiace.