miguel12 - @ 04.04.2010 | #

Niekedy na prelome rokov 2009/2010 som sa pri čítaní istého nemenovaného bulvárneho denníka dočítal pre mnohých smutnú novinu - že nemecká kapela Scorpions ohlásila koniec svojej kariéry. Ďalej v tom článku písali, že kapela plánuje vydať nový album, ktorý bude zároveň posledný a že sa chystá na mamutie 3-ročné turné na podporu albumu.
Ako veľký fanúšik tejto nemeckej družiny som sa hneď vrhol na internet zistiť, kedy má ten album vyjsť. Keď nastal deň D a ja som sa pustil do počúvania novej dosky, moje pocity boli.... zmiešané. Na jednej strane prevažovali radostné pocity z toho, že som sa dočkal novej dávky kvalitného hard rocku v podaní Scorpions, na druhej strane som bol trocha sklamaný opakovaným postupov z minulosti. Pozorný fanúšik si pri počúvaní dosky môže všimnúť, že mnohé piesne sa začínajú veľmi podobne ako ich najväčšie hity - napr. "Raised On Rock" začína podobne ako "Rock You Like a Hurricane".
Ale aj napriek spomenutým výhradám k albumu sa na ňom nájde viacero dobrých skladieb - trojuholník skladieb "Slave Me" - "Good Die Young" - "No Limit" patrí medzi moje obľúbené. "Slave Me" a "No Limit" sú správne rockové vypaľovačky aké mám od Scorpions najradšej a "Good Die Young" je perfektná polobalada s Tarjou Turunen, ktorá mi v hlave znela asi týždeň...
Celkovo album znie zvukovo ako mix albumov "Unbreakable" a "Love At First Sting", po zvuku z minulého albumu "Humanity: Hour I" veľa nezostalo.

Moje konečné hodnotenie je ***, keďže doska sa napriek všetkému veľmi dobre počúva a od Scorpions sa nedá očakávať po 40 rokoch kariéry nejaká revolučná zmena zvuku. Pekná bodka na záver kariéry.

b.wolf @ 05.08.2014 14:28:22 | #
Konečně jsem se dopracoval v době dovolené k poslechu údajně avizované poslední desky v dlouhé předlouhé kariéře Scorpions. Musím říct, že po Eye II Eye jsem na ně zanevřel, jako skutečně poslední fošnu dodnes beru Face the heat (i když sem tam dám Pure instinct nebo Unbreakable, ale to už není ono). Takže co napsat ke škorpíkům, které jsem od střední žral hlavně kvůli baladám (co si budeme, taková Always somewhere nebo Holiday je pořád bomba)-po pár posleších jsem docela příjemně překvapený (na rozdíl od poslední fošny třeba Judas). Pochopitelně už to není ten famózní "tah na branku" jako kdysi, ale poslouchatelné to je. Dobrý track s T. Turunen, skladby jako No limit nebo Rock zone, to jsou Scorpions, i balada Lorelei nechybí. Pokud je tohle skutečně poslední fošna, tak je opravdu dobrá. 3/5