Reakce na recenzi:

alienshore - @ 01.11.2013

Talianska progresívna scéna by sa určite nemala prehliadať, lebo jej prínos je veľmi hodnotný či už sa pozrieme do rokov 70-tých alebo aj ďalej. Areknamés upozornili na seba rovnomenným debutom a pokračovali vynikajúcim prelomovým albumom Love Hate Round Trip (2006, víťaz talianskej ceny Prog Awards). Štýlovo si zobrali za vzor tvorbu britských Van Der Graaf Generator, pričom výrazným prvkom boli symfonické klávesové nástroje lídra kapely a multiinštrumentalistu Michele Epifaniho. Po štvor-ročnom období relatívneho ticha vychádza In Case Of Loss a opäť sa predviedli v plnej paráde. Progresívny rock temného razenia má aj tentoraz emocionálne vlnenie. Hráčske nadanie nádherne vykresľuje primeranú dávku temnoty a náladotvornej melanchólie. Klávesové plochy rôznych farieb sú dokonalým vodiacim elementom, pričom určite stojí za zmienku časté využívanie melotrónu a hammond orgánu. Fanúšikovia spomenutých Van Der Graaf Generator alebo aj amerických Discipline si pri tejto kapele určite prídu na svoje.

Hypnotický jazz-rock s príchuťou canterbury je základom pre skladbu Beached. Vlniaci sa rytmus krásne pulzuje nad Epifaniho zastretým vokálom. Expresívnejším dojmom pôsobí Alone vďaka dychovým nástrojom a naozaj neveselej povahe, ktorá však má zaujímavú pocitovú zložku. Pomalšie tempo v Dateless Diary dáva väčší priestor klávesám, no ozvú sa aj rezavejšie gitary a celkove má skladba priam omamný charakter. V ešte viac ležérnejšom tóne pokračuje Don't Move, ale opäť to má pekný emocionálny spád a podporujú to aj tu prítomné husle. Postupne napreduje aj výborná A New Song, ktorá sa rozbehne do parádnych a dlhých inštrumentálnych výletov s hammond orgánom a elektrickou gitarou. Melancholicky neodolateľná Where je sprevádzaná občas aj husľami a bicie majú tentoraz celkom nápadité nepravidelné tempo. Opus magnum celej dosky nazvaný celkom pravdivo The Very Last Number začína saxofónom a trpezlivo sa buduje veľmi nápaditá kompozícia na základe prepracovaných hudobných ornamentov. V tomto prípade to často tiahne do jazz-rocku a canterbury. Samozrejme nie je núdza o klávesové sóla, vokálne partie a do popredia sa tlačí špecifická atmosféra, do ktorej je potrebné najprv preniknúť.

Areknamés je kapela, ktorá si skutočne dá záležať na tom s čím príde na trh. In Case Of Loss patrí právom medzi ich vrcholné diela. Oproti Love Hate Round Trip mi pripadá pokojnejší, ale ťažká emocionalita ostala zachovaná. Aj samotné melódie majú svoje čaro a Epifani predvádza pomerne nenápadné vokálne harmónie. Treba však povedať, že Michele Epifani svoj prejav za tie roky značne zlepšil. In Case Of Loss dostane odo mňa maximum a milovníci Petera Hammilla aj Van Der Graaf Generator by mali po tomto albume určite siahnuť.