Mohyla - @ 06.11.2010 | #

Soft Machine bola pre mňa neznáma kapela. No niečo ma k nej priťahovalo, mal som pocit,že by to mohlo byť dačo pre mňa. Po prečítaní recenzií od Óina a luka63 bolo rozhodnuté, CD sú doma a postupne som sa cez ne prekúsal. Najviac ma dostal živý album Six, doplnený štúdiovými nahrávkami. Čo povedať, ťažká vozba, nárez, masaker, jazzrock ako víno. Maniaci nabehli na javisko a čarujú. Nenormálne ťažké veci hrajú s takou ľahkosťou, akoby to bola tá najprirodzenejšia vec na svete. Témy si posúvajú z nástroja na nástroj, hudba sa rinie z reproduktorov akosi prirodzene, tak, že poslucháč nepochybuje, že to má byť takto a nie ináč. Úplne presvedčivé, toto je náročné na počúvanie a nieto ešte na vymyslenie. Všetko je ešte umocnené živou nahrávkou - páni muzikanti, klobúk dole - päť hviezd. A pre mňa ešte čerešnička na torte - sólo na bicie v skladbe 5 from 13 (for Phil Seamen with love & thanks).

Koko @ 07.11.2010 17:09:12 | #
jj páni muzikanti. Naštěstí se mi dostalo štěstí je vidět i na živo v roce 2007 v Palaci Akropolis a na živo to teprve dostane ten správný rozměr, protože tahle složitá muzika je pak snadněji rozluštitelná. Na koncert ale moc lidí nepřišlo (dost jsem se divil taková legnda)a bylo tam na začátku jen pár lidí, pak se to v průběhu koncertu zaplnilo tak do půlky. Nicméně atmosféra koncertu byla úžasná a asi to nejlepší co jsem kdy zažil, přede mnou ta tuhle muziku tancoval jeden postarší chlápek a jedna mladá holčina a ty kreace co předváděli na tyto defakto freejazoove instrumentace to se jen tak nevidí (nikdy jsem netušil že se na to dá tancovat)....